न्नित्योद्योतस्फु टितसहजावस्थमेकान्तशुद्धम् ।
पूर्णं ज्ञानं ज्वलितमचले स्वस्य लीनं महिम्नि ।।’’
मुक्ति श्रीकामिनीकोमलमुखकमले कामपीडां तनोति ।
तेनोच्चैर्निश्चयेन प्रहतमलकलिः स्वस्वरूपं स वेत्ति ।।२७२।।
‘‘[shlokārthaḥ — ] karmabandhanā chhedathī atul akṣhay (avināshī) mokṣhane anubhavatun, nitya udyotavāḷī (jeno prakāsh nitya chhe evī) sahaj avasthā jenī khīlī nīkaḷī chhe evun, ekāntashuddha ( – karmano mel nahi rahevāthī je atyant shuddha thayun chhe evun), ane ekākār (ek gnānamātra ākāre pariṇamelā) nijarasanī atishayatāthī je atyant gambhīr ane dhīr chhe evun ā pūrṇa gnān jhaḷahaḷī ūṭhyun ( – sarvathā shuddha ātmadravya jājvalyamān pragaṭ thayun), potānā achaḷ mahimāmān līn thayun.’’
vaḷī (ā 159 mī gāthānī ṭīkā pūrṇa karatān ṭīkākār munirāj shrī padmaprabhamaladhāridev shlok kahe chhe)ḥ —
[shlokārthaḥ — ] vyavahāranayathī ā kevaḷagnānamūrti ātmā nirantar vishvane kharekhar jāṇe chhe ane muktilakṣhmīrūpī kāminīnā komaḷ mukhakamaḷ par kāmapīḍāne ane saubhāgyachihnavāḷī shobhāne phelāve chhe. nishchayathī to, jemaṇe maḷ ane kleshane naṣhṭa karel chhe evā te devādhidev jinesh nij svarūpane atyant jāṇe chhe. 272.