आत्मनः स्वपरप्रकाशकत्वविरोधोपन्यासोऽयम् ।
इह हि तावदात्मनः स्वपरप्रकाशकत्वं कथमिति चेत् । ज्ञानदर्शनादि- विशेषगुणसमृद्धो ह्यात्मा, तस्य ज्ञानं शुद्धात्मप्रकाशकासमर्थत्वात् परप्रकाशकमेव, यद्येवं द्रष्टिर्निरंकुशा केवलमभ्यन्तरे ह्यात्मानं प्रकाशयति चेत् अनेन विधिना स्वपरप्रकाशको ह्यात्मेति हंहो जडमते प्राथमिकशिष्य, दर्शनशुद्धेरभावात् एवं मन्यसे, न खलु जडस्त्वत्तस्सकाशादपरः कश्चिज्जनः । अथ ह्यविरुद्धा स्याद्वादविद्यादेवता समभ्यर्चनीया सद्भिरनवरतम् । तत्रैकान्ततो ज्ञानस्य परप्रकाशकत्वं न समस्ति; न केवलं स्यान्मते
anvayārthaḥ — [ज्ञानं परप्रकाशं] gnān paraprakāshak ja chhe [च] ane [द्रष्टिः आत्मप्रकाशिका एव] darshan svaprakāshak ja chhe [आत्मा स्वपरप्रकाशः भवति] tathā ātmā svaparaprakāshak chhe [इति हि यदि खलु मन्यसे] em jo kharekhar tun mānato hoy to temān virodh āve chhe.
ṭīkāḥ — ā, ātmānā svaparaprakāshakapaṇā sambandhī virodhakathan chhe.
pratham to, ātmāne svaparaprakāshakapaṇun kaī rīte chhe? (te vichāravāmān āve chhe.) ‘ātmā gnānadarshanādi visheṣh guṇothī samr̥uddha chhe; tenun gnān shuddha ātmāne prakāshavāmān asamartha hovāthī paraprakāshak ja chhe; e rīte niraṅkush darshan paṇ kevaḷ abhyantaramān ātmāne prakāshe chhe (arthāt svaprakāshak ja chhe). ā vidhithī ātmā svaparaprakāshak chhe.’ — ām he jaḍamati prāthamik shiṣhya! jo tun darshanashuddhinā abhāvane līdhe mānato hoy, to kharekhar tārāthī anya koī puruṣh jaḍ (mūrkha) nathī.