पूर्वसूत्रोपात्तपूर्वपक्षस्य सिद्धान्तोक्ति रियम् ।
केवलं परप्रकाशकं यदि चेत् ज्ञानं तदा परप्रकाशकप्रधानेनानेन ज्ञानेन दर्शनं भिन्नमेव । परप्रकाशकस्य ज्ञानस्य चात्मप्रकाशकस्य दर्शनस्य च कथं सम्बन्ध इति चेत् सह्यविंध्ययोरिव अथवा भागीरथीश्रीपर्वतवत् । आत्मनिष्ठं यत् तद् दर्शनमस्त्येव, निराधारत्वात् तस्य ज्ञानस्य शून्यतापत्तिरेव, अथवा यत्र तत्र गतं ज्ञानं तत्तद्द्रव्यं सर्वं चेतनत्वमापद्यते, अतस्त्रिभुवने न कश्चिदचेतनः पदार्थः इति महतो दूषणस्यावतारः । तदेव ज्ञानं केवलं न परप्रकाशकम् इत्युच्यते हे शिष्य तर्हि दर्शनमपि न केवलमात्मगतमित्यभिहितम् । ततः खल्विदमेव समाधानं सिद्धान्तहृदयं ज्ञान-
anvayārthaḥ — [ज्ञानं परप्रकाशं] jo gnān (kevaḷ) paraprakāshak hoy [तदा] to [ज्ञानेन] gnānathī [दर्शनं] darshan [भिन्नम्] bhinna ṭhare, [दर्शनम् परद्रव्यगतं न भवति इति वर्णितं तस्मात्] kāraṇ ke darshan paradravyagat (paraprakāshak) nathī em (pūrva sūtramān tārun mantavya) varṇavavāmān āvyun chhe.
ṭīkāḥ — ā, pūrva sūtramān (161mī gāthāmān) kahelā pūrvapakṣhanā siddhānt sambandhī kathan chhe.
jo gnān kevaḷ paraprakāshak hoy to ā paraprakāshanapradhān (paraprakāshak) gnānathī darshan bhinna ja ṭhare; (kāraṇ ke) sahyāchal ane vindhyāchalanī māphak athavā gaṅgā ane shrīparvatanī māphak, paraprakāshak gnānane ane ātmaprakāshak darshanane sambandh kaī rīte hoy? je ātmaniṣhṭha ( – ātmāmān rahelun) chhe te to darshan ja chhe. ane pelā gnānane to, nirādhārapaṇāne līdhe (arthāt ātmārūpī ādhār nahi rahevāthī), shūnyatānī āpatti ja āve; athavā to jyān jyān gnān pahoñche (arthāt je je dravyane gnān pahoñche) te te sarva dravya chetanapaṇāne pāme, tethī traṇ lokamān koī achetan padārtha na ṭhare e moṭo doṣh prāpta thāy. māṭe ja (upar kahelā doṣhanā bhayathī), he shiṣhya! gnān kevaḷ paraprakāshak nathī em jo tun kahe, to darshan paṇ kevaḷ ātmagat (svaprakāshak) nathī em paṇ (temān sāthe ja) kahevāī gayun. tethī kharekhar siddhāntanā hārdarūp evun ā ja
322 ]