सर्वज्ञवीतरागस्य वांछाभावत्वमत्रोक्त म् ।
भगवानर्हत्परमेष्ठी साद्यनिधनामूर्तातीन्द्रियस्वभावशुद्धसद्भूतव्यवहारेण केवलज्ञानादि- शुद्धगुणानामाधारभूतत्वात् विश्वमश्रान्तं जानन्नपि पश्यन्नपि वा मनःप्रवृत्तेरभावादीहापूर्वकं वर्तनं न भवति तस्य केवलिनः परमभट्टारकस्य, तस्मात् स भगवान् केवलज्ञानीति प्रसिद्धः, पुनस्तेन कारणेन स भगवान् अबन्धक इति ।
तथा चोक्तं श्रीप्रवचनसारे —
तथा हि — kevaḷīne [ईहापूर्वं] ichchhāpūrvak (vartan) [न भवति] hotun nathī; [तस्मात्] tethī temane [केवलज्ञानी] ‘kevaḷagnānī’ kahyā chhe; [तेन तु] vaḷī tethī [सः अबन्धकः भणितः] abandhak kahyā chhe.
ṭīkāḥ — ahīn, sarvagna vītarāgane vāñchhāno abhāv hoy chhe em kahyun chhe.
bhagavān arhant parameṣhṭhī sādi-anant amūrta atīndriyasvabhāvavāḷā shuddhasadbhūt- vyavahārathī kevaḷagnānādi shuddha guṇonā ādhārabhūt hovāne līdhe vishvane nirantar jāṇatā hovā chhatān ane dekhatā hovā chhatān, te param bhaṭṭārak kevaḷīne manapravr̥uttino (mananī pravr̥uttino, bhāvamanapariṇatino) abhāv hovāthī ichchhāpūrvak vartan hotun nathī; tethī te bhagavān ‘kevaḷagnānī’ tarīke prasiddha chhe; vaḷī te kāraṇathī te bhagavān abandhak chhe.
evī rīte (shrīmadbhagavatkundakundāchāryadevapraṇīt) shrī pravachanasāramān (52mī gāthā dvārā) kahyun chhe keḥ —
‘‘[gāthārthaḥ — ] (kevaḷagnānī) ātmā padārthone jāṇato hovā chhatān te-rūpe pariṇamato nathī, temane grahato nathī ane te padārthorūpe utpanna thato nathī tethī tene abandhak kahyo chhe.’’
vaḷī (ā 172mī gāthānī ṭīkā pūrṇa karatān ṭīkākār munirāj shlok kahe chhe)ḥ —
34