74[ padmanandi-panchavinshati
(शार्दूलविक्रीडित)
आस्तामन्यगतौ प्रतिक्षणलसद्दुःखाश्रितायामहो
देवत्वेऽपि न शान्तिरस्ति भवतो रम्ये ऽणिमादिश्रिया ।
यत्तस्मादपि मृत्युकालकलयाधस्ताद्धठात्पात्यसे
तत्तन्नित्यपदं प्रति प्रतिदिनं रे जीव यत्नं कुरु ।।१४२।।
anuvAd : he Atman! kShaNe kShaNe thatAn dukhanA sthAnabhUt anya narak, tiryanch
ane manuShyagati to dUr raho; parantu Ashcharya to e chhe ke aNimA AdirUp lakShmIthI
ramaNIy devagatimAn paN tane shAnti nathI. kAraN ke tyAnthI paN tun mRutyukAL dvArA
baLajorIthI nIche paDAy chhe. tethI tun pratidin te nityapad arthAt avinashvar mokSha
pratye prayatna kar. 142.
(शार्दूलविक्रीडित)
यद् द्रष्टं बहिरङ्गनादिषु चिरं तत्रानुरागो ऽभवत्
भ्रान्त्या भूरि तथापि ताम्यसि ततो मुक्त्वा तदन्तर्विश ।
चेतस्तत्र गुरोः प्रबोधवसतेः किंचित्तदाकर्ण्यते
प्राप्ते यत्र समस्तदुःखविरमाल्लभ्येत नित्यं सुखम् ।।१४३।।
anuvAd : he chitta! te bAhya strI Adi padArthomAn je sukh joyun chhe temAn tane
bhrAntithI chirakAL sudhI anurAg thayo chhe. chhatAn paN tun tenAthI adhik santapta thaI rahyo
chhe. tethI tene chhoDIne potAnA antarAtmAmAn pravesh kar. tenA viShayamAn samyaggnAnanA
AdhArabhUt guru pAsethI evun k ksAmbhaLavAmAn Ave chhe ke je prApta thatAn samasta
dukhothI chhUTakAro pAmIne avinashvar (mokSha) sukh prApta karI shakAy chhe. 143.
(पृथ्वी)
किमालकोलाहलैरमलबोधसंपन्निधेः
समस्ति यदि कौतुकं किल तवात्मनो दर्शने ।
निरुद्धसकलेन्द्रियो रहसि मुक्त संगग्रहः
कियन्त्यपि दिनान्यतः स्थिरमना भवान् पश्यतु ।।१४४।।
anuvAd : he jIv! jo tane nirmaL gnAnarUp sampattinA AshrayabhUt AtmAnA