udayamAn AvelA karmanun nivAraN karavA mATe uparyukta devAdimAnthI koI paN samartha
nathI. 32.
(शार्दूलविक्रीडित)
गीर्वाणा अणिमादिस्वस्थमनसः शक्ताः किमत्रोच्यते
ध्वस्तास्ते ऽपि परम्परेण स परस्तेभ्यः कियान् राक्षसः ।
रामाख्येन च मानुषेण निहतः प्रोल्लङ्घ्य सो ऽप्यम्बुधिं
रामो ऽप्यन्तकगोचरः समभवत् को ऽन्यो बलीयान् विधेः ।।३३।।
anuvAd : ahIn adhik shun kahevun? aNimA-mahimA Adi RIddhiothI svastha
manavALA je shaktishALI indrAdi dev hatA te paN kevaL ek shatru dvArA nAsh pAmyA
chhe. te shatru paN rAvaN rAkShas hato je te indrAdinI apekShAe kAI paN nahoto.
vaLI te rAvaN rAkShas paN rAm nAmanA manuShya dvArA samudra oLangIne mAryo gayo.
ante te rAm paN yamarAjano viShay banI gayA arthAt tene paN mRutyue na chhoDyA.
barAbar chhe – daivathI adhik baLavAn bIjun koN chhe? arthAt koI paN nathI. 33.
(शार्दूलविक्रीडित)
सर्वत्रोद्गतशोकदावदहनव्याप्तं जगत्काननं
मुग्धास्तत्र वधूमृगीगतधियस्तिष्ठन्ति लोकैणकाः ।
कालव्याध इमान् निहन्ति पुरतः प्राप्तान् सदा निर्दयः
तस्माज्जीवति नो शिशुर्न च युवा वृद्धोऽपि नो कश्चन ।।३४।।
anuvAd : A sansArarUpI van sarvatra utpanna thayel shokarUpI dAvAnaL
(jangalanI agni)thI vyApta chhe. temAn mUDh manuShyarUpI haraN strIrUpI haraNImAn
Asakta thaIne rahe chhe. nirday kAL (mRutyu) rUpI vyAdh (shikArI) sAme Avel
A manuShyorUpI haraNono sadAy nAsh karyA kare chhe. tenAthI na koI bALak bache
chhe, na koI yuvak bache chhe ane na koI vRuddha paN jIvato rahe chhe. 34.
(वसंततिलका)
संपच्चारुलतः प्रियापरिलसद्वल्लीभिरालिङ्गितः
पुत्रादिप्रियपल्लवो रतिसुखप्रायैः फलैराश्रितः ।
adhikAr – 3 anitya panchAshat ]137