जातः संसृतिकानने जनतरुः कालोग्रदावानल –
व्याप्तश्चेन्न भवेत्तदा बत बुधैरन्यत्किमालोक्यते ।।३५।।
anuvAd : sansArarUpI vanamAn utpanna thayel je manuShyarUpI vRukSha
sampattirUpI sundar lattA sahit strIrUpI shobhAyamAn velothI vInTALAyel putra-
pautrAdirUpI manohar parNothI ramaNIy tathA viShayabhogajanit sukh jevA phaLothI
paripUrNa hoy chhe; te jo mRutyurUpI tIvra dAvAnaLathI vyApta na hot to vidvAno
bIjun shun dekhe? arthAt te manuShyarUpI vRukSha te kALarUpI dAvAnaLathI naShTa thAy
ja chhe. A jovA chhatAn paN vidvAno AtmahitamAn pravRutta thatA nathI e khedanI
vAt chhe. 35.
(शिखरिणी)
वाञ्छन्त्येव सुखं तदत्र विधिना दत्तं परं प्राप्यते
नूनं मृत्युमुपाश्रयन्ति मनुजास्तत्राप्यतो बिभ्यति ।
इत्थं कामभयप्रसक्त हृदया मोहान्मुधैव ध्रुवं
दुःखोर्मिप्रचुरे पतन्ति कुधियः संसारघोरार्णवे ।।३६।।
anuvAd : sansAramAn manuShya sukhanI ichchhA kare ja chhe, parantu te temane phakta
karma dvArA apAyel prApta thAy chhe. te manuShya nishchayathI mRutyu to pAme chhe parantu tenAthI
Dare chhe. A rIte te durbuddhi manuShyo hRudayamAn ichchhA (sukhanI abhilAShA) ane bhay
(mRutyuno bhay) dhAraN karatAn thakAn agnAnathI anek dukhorUpI laherovALA sansArarUpI
bhayAnak samudramAn nakAmA ja paDe chhe. 36.
(मालिनी)
स्वसुखपयसि दीव्यन्मृत्युकैवर्तहस्त-
प्रसृतधनजरोरुप्राल्लसज्जालमध्ये ।
निकटमपि न पश्यत्यापदां चक्रमुग्रं
भवसरसि वराको लोकमीनौघ एषः ।।३७।।
anuvAd : A bichAro manuShyorUpI mAchhalIonA samUh sansArarUpI
sarovaramAn potAnA sukharUp jaLamAn krIDA karato thako mRutyurUpI mAchhImAranA hAthe
138[ padmanandi-panchavinshati