manuṣhyanā dān dvārā satya bane chhe. barābar chhe – chandrakāntamaṇi chandranā kiraṇono sparsha
pāmīne amr̥ut vahevarāvīne ja ahīn pratiṣhṭhā pāme chhe.
visheṣhārtha : abhiprāy e chhe ke pātrane dān āpanār shrāvak ā bhavamān ukta
dān dvārā lokamān pratiṣhṭhā prāpta kare chhe. jem ke – chandrakāntamaṇithī banāvel bhavanane jovā chhatān
paṇ sādhāraṇ manuṣhya ukta chandrakānta maṇino parichay pāmato nathī. paṇ chandramāno uday thatān
jyāre ukta bhavanamānthī pāṇīno pravāh vahevā lāge chhe tyāre sāmānyamān sāmānya māṇas paṇ
em samajī le chhe ke ukta bhavan chandrakānta maṇithī banāvel chhe, tethī te temanī prashansā kare
chhe. barābar e ja rīte vivekī dātā jinamandir ādinun nirmāṇ karāvīne potānī sampattino
sadupayog kare chhe. te jo ke pote potānī pratiṣhṭhā ichchhatā nathī chhatān paṇ ukta jinamandir
ādinun avalokan karanār anya manuṣhyo tenī prashansā kare chhe. ā to thaī ā janmanī vāt.
ānī sāthe ja pātradānādi dharmakāryo dvārā je tene puṇyalābh thāy chhe tenāthī te par janmamān
paṇ sampanna ane sukhī thāy chhe. 30.
(वसंततिलका)
मन्दायते य इह दानविधौ धने ऽपि
सत्यात्मनो वदति धार्मिकतां च यत्तत् ।
माया हृदि स्फु रति सा मनुजस्य तस्य
या जायते तडिदमुत्र सुखाचलेषु ।।३१।।
anuvād : je manuṣhya dhan hovā chhatān paṇ dān devāmān utsuk to thato
nathī parantu potānī dhārmikatā pragaṭ kare chhe tenā hr̥udayamān je kuṭilatā rahe chhe te
paralokamān tenā sukharūpī parvatonā vināsh māṭe vījaḷīnun kām kare chhe. 31.
(वसंततिलका)
ग्रासस्तदर्धमपि देयमथार्धमेव
तस्यापि संततमणुव्रतिना यथर्द्धि ।
इच्छानुरूपमिह कस्य कदात्र लोके
द्रव्यं भविष्यति सदुत्तमदानहेतुः ।।३२।।
anuvād : aṇuvratī gr̥uhasthe nirantar potānī sampatti pramāṇe ek grās,
aḍadho grās athavā teno paṇ aḍadho bhāg arthāt grāsano ek chaturthānsh paṇ devo
112[ padmanandi-pañchavinshatiḥ