anuvād : sansāramān je sukh chhe te sukhano ābhās chhe – yathārtha sukh
nathī, parantu je duḥkh chhe te vāstavik chhe ane sadā rahenār chhe. sāchun sukh
mokṣhamān ja chhe. tethī he bhavyajano! tene ja siddha karavun joīe. ā rīte
sansāranā svarūpanun chintan karavun, e sansārabhāvanā chhe. 47.
(अनुष्टुभ् )
स्वजनो वा परो वापि नो कश्चित्परमार्थतः ।
केवलं स्वार्जितं कर्म जीवेनैकेन भुज्यते ।।४८।।
anuvād : koī paṇ prāṇī vāstavamān na to svajan (svakīy mātā-pitā ādi)
chhe ane na par paṇ chhe. jīv dvārā je karma bāndhavāmān āvyun chhe tene ja kevaḷ te ekalo
bhogave chhe. ā rīte vāramvār vichār karavo, tene ekatvabhāvanā kahe chhe. 48.
(अनुष्टुभ् )
क्षीरनीरवदेकत्र स्थितयोर्देहदेहिनोः ।
भेदो यदि ततोऽन्येषु कलत्रादिषु का कथा ।।४९।।
anuvād : jo dūdh ane pāṇīnī samān ek ja sthānamān rahenār sharīr ane
jīvamān paṇ bhed hoy to pratyakṣha ja potānāthī bhinna dekhātā strī-putra ādinā viṣhayamān
bhalā shun kahevun? arthāt teo to jīvathī bhinna chhe ja. ā rīte vichār karavo tenun
nām anyatvabhāvanā chhe. 49.
(अनुष्टुभ् )
तथाशुचिरयं कायः कृमिधातुमलान्वितः ।
यथा तस्यैव संपर्कादन्यत्राप्यपवित्रता ।।५०।।
anuvād : kṣhudra jantu, ras – rudhirādi dhātuo tathā maḷasanyukta ā sharīr evun
apavitra chhe ke tenā ja sambandhathī bījī (puṣhpamāḷā ādi) vastuo paṇ apavitra
thaī jāy chhe. ā rīte sharīranā svarūpano vichār karavo, e ashuchibhāvanā chhe. 50.
(अनुष्टुभ् )
जीवपोतो भवाम्भोधौ मिथ्यात्वादिकरन्ध्रवान् ।
आस्रवति विनाशार्थं कर्माम्भः सुचिरं भ्रमात् ।।५१।।
188[ padmanandi-pañchavinshatiḥ