adhikār – 1ḥ dharmopadeshāmr̥ut ]55
(शार्दूलविक्रीडित)
आयाते ऽनुभवं भवारिमथने निर्मुक्त मूर्त्याश्रये
शुद्धे ऽन्याद्रशि सोमसूर्यहुतभुक्कान्तेरनन्तप्रभे ।
यस्मिन्नस्तमुपैति चित्रमचिरान्निःशेषवस्त्वन्तरं
तद्वन्दे विपुलप्रमोदसदनं चिद्रूपमेकं महः ।।१०८।।
anuvād : je chaitanyarūp tej sansārarūpī shatrune mathanār chhe, rūp, ras,
gandh, sparsharūp mūrtinā āshray rahit arthāt amūrtik chhe, shuddha chhe, anupam chhe
tathā chandra, sūrya ane agninī prabhānī apekṣhāe anantaguṇī prabhāthī yukta chhe;
te chaitanyarūp tejano anubhav thaī jatān āshcharya chhe ke anya samasta par padārtha
shīghra ja naṣhṭa thaī jāy chhe arthāt temano pachhī vikalpa ja raheto nathī. atishay
ānand utpanna karanār te ek chaitanyarūp tejane hun namaskār karūn chhun. 108.
(शार्दूलविक्रीडित)
जातिर्याति न यत्र यत्र च मृतो मृत्युर्जरा जर्जरा
जाता यत्र न कर्मकायघटना नो वाग् न च व्याधयः ।
यत्रात्मैव परं चकास्ति विशदज्ञानैकमूर्तिः प्रभु-
र्नित्यं तत्पदमाश्रिता निरुपमाः सिद्धाः सदा पान्तु वः ।।१०९।।
anuvād : je mokṣhapadamān janma thato nathī, mr̥utyu marī gayun chhe, jarā jīrṇa
thaī gaī chhe, karma ane sharīrano sambandh rahyo nathī, vachan nathī, vyādhio paṇ bākī
rahī nathī, jyān kevaḷ nirmaḷagnānarūp advitīy sharīrane dhāraṇ karanār prabhāvashāḷī
ātmā ja sadā prakāshamān chhe; te mokṣhapad pāmelā anupam siddha parameṣhṭhī sarvadā
āpanī rakṣhā karo. 109.
(शार्दूलविक्रीडित)
दुर्लक्ष्ये ऽपि चिदात्मनि श्रुतबलात् किंचित्स्वसंवेदनात्
ब्रूमः किंचिदिह प्रबोधनिधिभिर्ग्राह्यं न किंचिच्छलम् ।
मोहे राजनि कर्मणामतितरां प्रौढान्तराये रिपौ
द्रग्बोधावरणद्वये सति मतिस्ताद्रक्कुतो माद्रशाम् ।।११०।।