bhaktAmarastotra ][ 5
मत्वेति नाथ ! तव संस्तवनं मयेद –
मारभ्यते तनुधियाऽपि तव प्रभावात्
चेतो हरिष्यति सतां नलिनीदलेषु
मुक्ताफलद्युतिमुपैति ननूदबिन्दुः ।।८।।
mAnIj tem stuti nAth! tamArI A men,
ArambhI alpamatithI prabhunA prabhAve;
te chitta sajjan hare jyam bindu pAme –
motI taNI kamaLapatra viShe prabhAne. 8.
bhAvArtha : — he nAth! evun samajIne paN ochhI buddhivALo hovA
chhatAn paN hun je ApanI stuti karun chhun e paN ApanA prabhAvathI
sajjanonA chitta to haraN karashe ja; jemake kamaLanA pAndaDAn par paDelun
pANInun TIpun motI jevun sundar dekhAIne lokonA chittane haraN kare chhe. 8.
आस्तां तव स्तवनमस्तसमस्तदोषं
त्वत्संकथापि जगतां दुरितानि हन्ति ।
दूरे सहस्रकिरणः कुरूते प्रभैव
पद्माकरेषु जलजानि विकाश भाञ्जि ।।९।।
dUre raho rahit doSh stuti tamArI,
thArI kathA paN aho! jan – pApahArI;
dUr rahe ravi tathApi tas prabhAe,
khIle sarovar viShe kamaLo ghaNAne! 9.
bhAvArtha : — prabho! ApanI nirdoSh stuti to kyAn rahI! ApanI
pavitra kathAthI paN jIvone sansAranAn badhAn pApo naShTa thaI jAy chhe. e
sAchI vAt chhe ke sUrya ghaNo dUr hovA chhatAn tenAn kiraNo sarovaramAnnAn
kamaLone praphullit kare chhe. 9.