Page 61 of 256
PDF/HTML Page 101 of 296
single page version
kahAnajainashAstramALA ]
सम्भवत्षट्स्थानपतितवृद्धिहानयोऽनन्ताः । प्रदेशास्तु अविभागपरमाणुपरिच्छिन्नसूक्ष्मांशरूपा असंख्येयाः । एवंविधेषु तेषु केचित्कथञ्चिल्लोकपूरणावस्थाप्रकारेण सर्वलोकव्यापिनः, केचित्तु तदव्यापिन इति । अथ ये तेषु मिथ्यादर्शनकषाययोगैरनादिसंततिप्रवृत्तैर्युक्तास्ते संसारिणः, ये विमुक्तास्ते सिद्धाः, ते च प्रत्येकं बहव इति ।।३१ – ३२।।
एष देहमात्रत्वद्रष्टान्तोपन्यासः । hAnivALA anant chhe; ane (temanA arthAt jIvonA) pradesho — ke jeo avibhAg paramANu jevaDA mApavALA sUkShma ansharUp chhe teo — asankhya chhe. AvA te jIvomAn keTalAk kathanchit (kevaLasamudghAtanA kAraNe) lokapUraN-avasthAnA prakAr vaDe AkhA lokamAn vyApta hoy chhe ane keTalAk AkhA lokamAn avyApta hoy chhe. vaLI te jIvomAn jeo anAdi pravAharUpe pravartatA mithyAdarshan-kaShAy-yogathI sahit chhe teo sansArI chhe, jeo temanAthI vimukta chhe (arthAt mithyAdarshan-kaShAy-yogathI rahit chhe) teo siddha chhe; ane te darek prakAranA jIvo ghaNA chhe (arthAt sansArI tem ja siddha jIvomAnnA darek prakAranA jIvo anant chhe). 31 – 32.
anvayArtha — [ यथा ] jem [ पद्मरागरत्नं ] padmarAgaratna [ क्षीरे क्षिप्तं ] dUdhamAn nAkhavAmAn Avyun thakun [ क्षीरम् प्रभासयति ] dUdhane prakAshe chhe, [ तथा ] tem [ देही ] dehI (jIv) [ देहस्थः ] dehamAn rahyo thako [ स्वदेहमात्रं प्रभासयति ] svadehapramAN prakAshe chhe.
TIkA — A, dehapramANapaNAnA *draShTAntanun kathan chhe (arthAt ahIn jIvanun *ahIn e khyAlamAn rAkhavun ke draShTAnt ane dArShTAnt amuk anshomAn ja ekabIjA sAthe maLatAn (`
Page 62 of 256
PDF/HTML Page 102 of 296
single page version
62
यथैव हि पद्मरागरत्नं क्षीरे क्षिप्तं स्वतोऽव्यतिरिक्त प्रभास्कन्धेन तद्वयाप्नोति क्षीरं, तथैव हि जीवः अनादिकषायमलीमसत्वमूले शरीरेऽवतिष्ठमानः स्वप्रदेशैस्तदभिव्याप्नोति शरीरम् । यथैव च तत्र क्षीरेऽग्निसंयोगादुद्वलमाने तस्य पद्मरागरत्नस्य प्रभास्कन्ध उद्वलते पुनर्निविशमाने निविशते च, तथैव च तत्र शरीरे विशिष्टाहारादिवशादुत्सर्पति तस्य जीवस्य प्रदेशाः उत्सर्पन्ति पुनरपसर्पति अपसर्पन्ति च । यथैव च तत्पद्मरागरत्नमन्यत्र प्रभूतक्षीरे क्षिप्तं स्वप्रभास्कन्धविस्तारेण तद्वयाप्नोति प्रभूतक्षीरं, तथैव च जीवोऽन्यत्र महति शरीरे- ऽवतिष्ठमानः स्वप्रदेशविस्तारेण तद्वयाप्नोति महच्छरीरम् । यथैव च तत्पद्मरागरत्नमन्यत्र स्तोकक्षीरे निक्षिप्तं स्वप्रभास्कन्धोपसंहारेण तद्वयाप्नोति स्तोकक्षीरं, तथैव च जीवोऽन्यत्राणु- dehapramANapaNun samajAvavA draShTAnt kahyun chhe).
jevI rIte padmarAgaratna dUdhamAn nAkhavAmAn Avyun thakun potAthI *avyatirikta prabhAsamUh vaDe te dUdhamAn vyApe chhe, tevI ja rIte jIv anAdi kALathI kaShAy vaDe malinapaNun hovAne kAraNe sharIramAn rahyo thako svapradesho vaDe te sharIramAn vyApe chhe. vaLI jevI rIte agninA sanyogathI te dUdhamAn Ubharo AvatAn te padmarAgaratnanA prabhAsamUhamAn Ubharo Ave chhe (arthAt te vistAr pAme chhe) ane dUdh pAchhun besI jatAn prabhAsamUh besI jAy chhe, tevI ja rIte vishiShTa AhArAdinA vashe te sharIr vadhatAn te jIvanA pradesho vistAr pAme chhe ane sharIr pAchhun ghaTI jatAn pradesho sankochAI jAy chhe. vaLI jevI rIte te padmarAgaratna bIjA vadhAre dUdhamAn nAkhavAmAn Avyun thakun svaprabhAsamUhanA vistAr vaDe te vadhAre dUdhamAn vyApe chhe, tevI ja rIte jIv bIjA moTA sharIramAn sthiti pAmyo thako svapradeshonA vistAr vaDe te moTA sharIramAn vyApe chhe. vaLI jevI rIte te padmarAgaratna bIjA thoDA dUdhamAn nAkhavAmAn Avyun thakun svaprabhAsamUhanA sankoch vaDe te thoDA dUdhamAn vyApe chhe, tevI ja rIte jIv bIjA nAnA sharIramAn sthiti *avyatirikta=abhinna. [jem ‘sAkar ek dravya chhe ane gaLapaN teno guN chhe’ evun koI sthaLe
dArShTAntane samajAvavA mATe ratna ane (dUdhamAn phelAyelI) tenI prabhAne je avyatiriktapaNun kahyun
sankochavistArano koI rIte khyAl karAvavAnA hetuthI ahIn ratnanI prabhAne ratnathI abhinna kahI
chhe (arthAt ratnanI prabhA sankochavistAr pAmatAn jANe ke ratnanA ansho ja — ratna ja — sankochavistAr
Page 63 of 256
PDF/HTML Page 103 of 296
single page version
kahAnajainashAstramALA ]
शरीरेऽवतिष्ठमानः स्वप्रदेशोपसंहारेण तद्वयाप्नोत्यणुशरीरमिति ।।३३।।
अत्र जीवस्य देहाद्देहांतरेऽस्तित्वं, देहात्पृथग्भूतत्वं, देहांतरसञ्चरणकारणं चोपन्यस्तम् । pAmyo thako svapradeshonA sankoch vaDe te nAnA sharIramAn vyApe chhe.
bhAvArtha — traN lok ane traN kALanAn samasta dravya-guN-paryAyone ek samaye prakAshavAmAn samartha evA vishuddha-darshanagnAnasvabhAvavALA chaitanyachamatkAramAtra shuddhajIvAstikAyathI vilakShaN mithyAtvarAgAdi vikalpo vaDe upArjit je sharIranAmakarma tenAthI janit (arthAt te sharIranAmakarmano uday jemAn nimitta chhe evA) sankoch- vistAranA AdhInapaNe jIv sarvotkRuShTa avagAhe pariNamato thako sahasrayojanapramAN mahAmachchhanA sharIramAn vyApe chhe, jaghanya avagAhe pariNamato thako utsedh ghanAngulanA asankhyamA bhAg jevaDA labdhyaparyApta sUkShmanigodanA sharIramAn vyApe chhe ane madhyam avagAhe pariNamato thako madhyam sharIromAn vyApe chhe. 33.
anvayArtha — [ जीवः ] jIv [ सर्वत्र ] sarvatra (kramavartI sarva sharIromAn) [ अस्ति ] chhe [ च ] ane [ एककाये ] koI ek sharIramAn [ ऐक्यस्थः ] (kShIranIravat) ekapaNe rahyo hovA chhatAn [ न एकः ] tenI sAthe ek nathI; [ अध्यवसानविशिष्टः ] adhyavasAy- vishiShTa vartato thako [ रजोमलैः मलिनः ] rajamaL (karmamaL) vaDe malin hovAthI [ चेष्टते ] te bhame chhe.
TIkA — ahIn jIvanun dehathI dehAntaramAn ( – ek sharIrathI anya sharIramAn) astitva, dehathI pRuthakpaNun ane dehAntaramAn gamananun kAraN kahel chhe.
Page 64 of 256
PDF/HTML Page 104 of 296
single page version
64
आत्मा हि संसारावस्थायां क्रमवर्तिन्यनवच्छिन्नशरीरसन्ताने यथैकस्मिन् शरीरे वृत्तः तथा क्रमेणान्येष्वपि शरीरेषु वर्तत इति तस्य सर्वत्रास्तित्वम् । न चैकस्मिन् शरीरे नीरे क्षीरमिवैक्येन स्थितोऽपि भिन्नस्वभावत्वात्तेन सहैक इति तस्य देहात्पृथग्भूतत्वम् । अनादि- बन्धनोपाधिविवर्तितविविधाध्यवसायविशिष्टत्वात्तन्मूलकर्मजालमलीमसत्वाच्च चेष्टमानस्यात्मन- स्तथाविधाध्यवसायकर्मनिर्वर्तितेतरशरीरप्रवेशो भवतीति तस्य देहान्तरसञ्चरणकारणोपन्यास इति ।।३४।।
AtmA sansAr-avasthAmAn kramavartI achchhinna ( – atUTak) sharIrapravAhane viShe jem ek sharIramAn varte chhe tem kramathI anya sharIromAn paN varte chhe; e rIte tene sarvatra ( – sarva sharIromAn) astitva chhe. vaLI koI ek sharIramAn, pANImAn dUdhanI mAphak ekapaNe rahyo hovA chhatAn, bhinna svabhAvane lIdhe tenI sAthe ek (tadrUp) nathI; e rIte tene dehathI pRuthakpaNun chhe. anAdi bandhanarUp upAdhithI vivartan (parivartan) pAmatA vividh adhyavasAyothI vishiShTa hovAne lIdhe ( – anek prakAranA adhyavasAyavALo hovAne lIdhe) tathA te adhyavasAyo jenun nimitta chhe evA karmasamUhathI malin hovAne lIdhe bhamatA AtmAne tathAvidh adhyavasAyo ane karmothI rachAtA ( – te prakAranAn mithyAtvarAgAdirUp bhAvakarmo ane dravyakarmothI rachAtA) anya sharIramAn pravesh thAy chhe; e rIte tene dehAntaramAn gaman thavAnun kAraN kahevAmAn Avyun. 34.
anvayArtha — [ येषां ] jemane [ जीवस्वभावः ] jIvasvabhAv ( – prANadhAraNarUp jIvatva) [ न अस्ति ] nathI ane [ सर्वथा ] sarvathA [ तस्य अभावः च ] teno abhAv paN nathI, [ ते ] te [ भिन्नदेहाः ] deharahit [ वाग्गोचरम् अतीताः ] vachanagocharAtIt [ सिद्धाः भवन्ति ] siddho (siddhabhagavanto) chhe.
Page 65 of 256
PDF/HTML Page 105 of 296
single page version
kahAnajainashAstramALA ]
स्वभावस्य सर्वथाभावोऽस्ति भावप्राणधारणात्मकस्य जीवस्वभावस्य मुख्यत्वेन सद्भावात् । न च तेषां शरीरेण सह नीरक्षीरयोरिवैक्येन वृत्तिः, यतस्ते तत्सम्पर्कहेतुभूतकषाययोगविप्रयोगाद- तीतानन्तरशरीरमात्रावगाहपरिणतत्वेऽप्यत्यन्तभिन्नदेहाः । वाचां गोचरमतीतश्च तन्महिमा, यतस्ते लौकिकप्राणधारणमन्तरेण शरीरसम्बन्धमन्तरेण च परिप्राप्तनिरुपाधिस्वरूपाः सततं प्रतपन्तीति ।।३५।।
TIkA — A, siddhonAn (siddhabhagavantonAn) jIvatva ane dehapramANatvanI vyavasthA chhe.
siddhone kharekhar dravyaprANanA dhAraNasvarUp jIvasvabhAv mukhyapaNe nathI; (temane) jIvasvabhAvano sarvathA abhAv paN nathI, kAraN ke bhAvaprANanA dhAraNasvarUp jIvasvabhAvano mukhyapaNe sadbhAv chhe. vaLI temane sharIranI sAthe, nIrakShIranI mAphak, ekapaNe 1vRutti nathI; kAraN ke sharIrasanyoganA hetubhUt kaShAy ane yogano viyog thayo hovAthI teo 2atIt anantar sharIrapramAN avagAhe pariNat hovA chhatAn atyant deharahit chhe. vaLI 3vachanagocharAtIt temano mahimA chhe; kAraN ke laukik prANanA dhAraN vinA ane sharIranA sambandh vinA, sampUrNapaNe prApta karelA nirupAdhi svarUp vaDe teo satat pratape chhe ( – pratApavant varte chhe). 35.
3. vachanagocharAtIt=vachanagocharapaNAne atikramI gayel; vachanaviShayAtIt; vachan-agochar. pt.. 9
Page 66 of 256
PDF/HTML Page 106 of 296
single page version
66
सन्तत्या कारणभूतया तेन तेन देवमनुष्यतिर्यग्नारकरूपेण कार्यभूत उत्पद्यते, न तथा सिद्ध- रूपेणापीति । सिद्धो ह्युभयकर्मक्षये स्वयमुत्पद्यमानो नान्यतः कुतश्चिदुत्पद्यत इति । यथैव च स एव संसारी भावकर्मरूपामात्मपरिणामसन्ततिं द्रव्यकर्मरूपां च पुद्गलपरिणामसन्ततिं कार्यभूतां कारणभूतत्वेन निर्वर्तयन् तानि तानि देवमनुष्यतिर्यग्नारकरूपाणि कार्याण्युत्पादयत्यात्मनो, न तथा सिद्धरूपमपीति । सिद्धो ह्युभयकर्मक्षये स्वयमात्मानमुत्पादयन्नान्यत्किञ्चिदुत्पादयति ।३६।
anvayArtha — [ यस्मात् सः सिद्धः ] te siddha [ कु तश्चित् अपि ] koI (anya) kAraNathI [ न उत्पन्नः ] UpajatA nathI [ तेन ] tethI [ कार्यं न ] kArya nathI, ane [ किञ्चित् अपि ] kAI paN (anya kAryane) [ न उत्पादयति ] UpajAvatA nathI [ तेन ] tethI [ सः ] te [ कारणम् अपि ] kAraN paN [ न भवति ] nathI.
TIkA — A, siddhane kAryakAraNabhAv hovAno nirAs chhe (arthAt siddha- bhagavAnane kAryapaNun ane kAraNapaNun hovAnun nirAkaraN – khanDan chhe).
jem sansArI jIv kAraNabhUt evI bhAvakarmarUp *AtmapariNAmasantati ane dravyakarmarUp pudgalapariNAmasantati vaDe te te dev-manuShya-tiryanch-nArakanA rUpe kAryabhUtapaNe Upaje chhe, tem siddharUpe paN Upaje chhe em nathI; (ane) siddha ( – siddhabhagavAn) kharekhar, banne karmano kShay hotAn, svayam (siddhapaNe) UpajatA thakA anya koI kAraNathI ( – bhAvakarmathI ke dravyakarmathI) UpajatA nathI.
vaLI jem te ja sansArI (jIv) kAraNabhUt thaIne kAryabhUt evI bhAvakarmarUp AtmapariNAmasantati ane dravyakarmarUp pudgalapariNAmasantati rachato thako kAryabhUt evAn te te dev-manuShya-tiryanch-nArakanAn rUpo potAne viShe upajAve chhe, tem siddhanun rUp paN (potAne viShe) upajAve chhe em nathI; (ane) siddha kharekhar, banne karmano kShay hotAn, svayam potAne (siddhapaNe) upajAvatA thakA anya kAI paN (bhAvadravyakarmasvarUp ke devAdisvarUp kArya) upajAvatA nathI. 36. *AtmapariNAmasantati=AtmAnA pariNAmonI paramparA
Page 67 of 256
PDF/HTML Page 107 of 296
single page version
kahAnajainashAstramALA ]
द्रव्यस्य सर्वदा अभूतपर्यायैः भाव्यमिति, द्रव्यस्य सर्वदा भूतपर्यायैरभाव्यमिति, द्रव्यमन्य- द्रव्यैः सदा शून्यमिति, द्रव्यं स्वद्रव्येण सदाऽशून्यमिति, क्वचिज्जीवद्रव्येऽनन्तं ज्ञानं क्वचित्सान्तं ज्ञानमिति, क्वचिज्जीवद्रव्येऽनन्तं क्वचित्सान्तमज्ञानमिति — एतदन्यथानुपपद्यमानं
anvayArtha — [ सद्भावे असति ] jo (mokShamAn jIvano) sadbhAv na hoy to [ शाश्वतम् ] shAshvat, [ अथ उच्छेदः ] nAshavant, [ भव्यम् ] bhavya ( – thavAyogya), [ अभव्यम् च ] abhavya ( – nahi thavAyogya), [ शून्यम् ] shUnya, [ इतरत् च ] ashUnya, [ विज्ञानम् ] vignAn ane [ अविज्ञानम् ] avignAn [ न अपि युज्यते ] (jIvadravyane viShe ) na ja ghaTe. (mATe mokShamAn jIvano sadbhAv chhe ja.)
(1) dravya dravyapaNe shAshvat chhe, (2) nitya dravyamAn paryAyono pratyek samaye nAsh thAy chhe, (3) dravya sarvadA abhUt paryAyorUpe bhAvya ( – thavAyogya, pariNamavAyogya) chhe, (4) dravya sarvadA bhUt paryAyorUpe abhAvya ( – nahi thavAyogya) chhe, (5) dravya anya dravyothI sadA shUnya chhe, (6) dravya svadravyathI sadA ashUnya chhe, (7) 1koIk jIvadravyamAn anant gnAn ane koIkamAn sAnt gnAn chhe, (8) 2koIk jIvadravyamAn anant agnAn ane 1. je samyaktvathI chyut thavAno na hoy evA samyaktvI jIvane anant gnAn chhe ane je chyut thavAno
hoy evA samyaktvI jIvane sAnt gnAn chhe. 2. abhavya jIvane anant agnAn chhe ane jene koI kALe paN gnAn thavAnun chhe evA agnAnI bhavya
Page 68 of 256
PDF/HTML Page 108 of 296
single page version
68
मुक्तौ जीवस्य सद्भावमावेदयतीति ।।३७।।
koIkamAn sAnt agnAn chhe — A badhun, 1anyathA nahi ghaTatun thakun, mokShamAn jIvanA sadbhAvane jAher kare chhe. 37.
anvayArtha — [ त्रिविधेन चेतकभावेन ] trividh chetakabhAv vaDe [ एकः जीवराशिः ] ek jIvarAshi [ कर्मणां फलम् ] karmonA phaLane, [ एकः तु ] ek jIvarAshi [ कार्यं ] kAryane [ अथ ] ane [ एकः ] ek jIvarAshi [ ज्ञानम् ] gnAnane [ चेतयति ] chete ( – vede) chhe.
koI chetayitAo arthAt AtmAo to, je ati prakRuShTa mohathI malin chhe ane jeno prabhAv (shakti) ati prakRuShTa gnAnAvaraNathI biDAI gayo chhe 1. anyathA=anya prakAre; bIjI rIte. [mokShamAn jIvanI hayAtI ja na rahetI hoy to ukta ATh
shAshvat chhe — e vAt kem ghaTe? (2) darek dravya nitya rahIne temAn paryAyono nAsh thayA kare
2. chetayitRutva=chetayitApaNun; chetanArapaNun; chetakapaNun.
Page 69 of 256
PDF/HTML Page 109 of 296
single page version
kahAnajainashAstramALA ]
चेतकस्वभावेन प्रकृष्टतरवीर्यान्तरायावसादितकार्यकारणसामर्थ्याः सुखदुःखरूपं कर्मफलमेव प्राधान्येन चेतयन्ते । अन्ये तु प्रकृष्टतरमोहमलीमसेनापि प्रकृष्टज्ञानावरणमुद्रितानुभावेन चेतकस्वभावेन मनाग्वीर्यान्तरायक्षयोपशमासादितकार्यकारणसामर्थ्याः सुखदुःखरूपकर्मफलानु- भवनसंवलितमपि कार्यमेव प्राधान्येन चेतयन्ते । अन्यतरे तु प्रक्षालितसकलमोहकलङ्केन समुच्छिन्नकृत्स्नज्ञानावरणतयात्यन्तमुन्मुद्रितसमस्तानुभावेन चेतकस्वभावेन समस्तवीर्यान्तराय- क्षयासादितानन्तवीर्या अपि निर्जीर्णकर्मफलत्वादत्यन्तकृतकृत्यवाच्च स्वतोऽव्यतिरिक्त स्वाभाविक- evA chetakasvabhAv vaDe sukhadukharUp ‘karmaphaL’ne ja pradhAnapaNe chete chhe, kAraN ke temane ati prakRuShTa vIryAntarAyathI kArya karavAnun ( – karmachetanArUpe pariNamavAnun) sAmarthya naShTa thayun chhe.
bIjA chetayitAo arthAt AtmAo, je ati prakRuShTa mohathI malin chhe ane jeno prabhAv 1prakRuShTa gnAnAvaraNathI biDAI gayo chhe evA chetakasvabhAv vaDe — bhale sukhadukharUp karmaphaLanA anubhavathI mishritapaNe paN — ‘kArya’ne ja pradhAnapaNe chete chhe, kAraN ke temaNe thoDA vIryAntarAyanA kShayopashamathI 2kArya karavAnun sAmarthya prApta karyun chhe.
vaLI bIjA chetayitAo arthAt AtmAo, jemAnthI sakaL mohakalank dhovAI gayun chhe ane samasta gnAnAvaraNanA vinAshane lIdhe jeno samasta prabhAv atyant khIlI gayo chhe evA chetakasvabhAv vaDe ‘gnAn’ne ja — ke je gnAn potAthI 3avyatirikta svAbhAvik sukhavALun chhe tene ja — chete chhe, kAraN ke temaNe samasta vIryAntarAyanA kShayathI anant vIryane prApta karyun hovA chhatAn temane (vikArI sukhadukharUp) karmaphaL 1. karmachetanAvALA jIvane gnAnAvaraN ‘prakRuShTa’ hoy chhe ane karmaphaLachetanAvALAne ‘ati prakRuShTa’ hoy
chhe. 2. kArya=(jIv vaDe) karavAmAn Avatun hoy te; ichchhApUrvak iShTAniShTa vikalparUp karma.
chhe tethI teo mukhyapaNe karmachetanArUpe pariName chhe. A karmachetanA karmaphaLachetanAthI mishrit hoy chhe.] 3. avyatirikta=abhinna. (svAbhAvik sukh gnAnathI abhinna chhe tethI gnAnachetanA svAbhAvik
Page 70 of 256
PDF/HTML Page 110 of 296
single page version
70
सुखं ज्ञानमेव चेतयन्त इति ।।३८।।
चेतयन्ते अनुभवन्ति उपलभन्ते विन्दन्तीत्येकार्थाश्चेतनानुभूत्युपलब्धिवेदनानामे- कार्थत्वात् । तत्र स्थावराः कर्मफलं चेतयन्ते, त्रसाः कार्यं चेतयन्ते, केवलज्ञानिनो nirjarI gayun chhe ane atyant 1kRutakRutyapaNun thayun chhe (arthAt kAI karavAnun leshamAtra paN rahyun nathI). 38.
anvayArtha — [ सर्वे स्थावरकायाः ] sarva sthAvar jIvasamUho [ खलु ] kharekhar [ कर्मफलं ] karmaphaLane vede chhe, [ त्रसाः ] traso [ हि ] kharekhar [ कार्ययुतम् ] kAryasahit karmaphaLane vede chhe ane [ प्राणित्वम् अतिक्रान्ताः ] je prANitvane ( – prANone) atikramI gayA chhe [ ते जीवाः ] te jIvo [ ज्ञानं ] gnAnane [ विन्दन्ति ] vede chhe.
TIkA — ahIn, koN shun chete chhe (arthAt kayA jIvane kaI chetanA hoy chhe) te kahyun chhe.
chete chhe, anubhave chhe, upalabdha kare chhe ane vede chhe — e ekArtha chhe (arthAt e badhA shabdo ek arthavALA chhe), kAraN ke chetanA, anubhUti, upalabdhi ane vedanAno ek artha chhe. tyAn, sthAvaro karmaphaLane chete chhe, traso kAryane chete chhe, 1. kRutakRutya=kRutakArya. [paripUrNa gnAnavALA AtmAo atyant kRutakArya chhe tethI, joke temane anant vIrya
Page 71 of 256
PDF/HTML Page 111 of 296
single page version
kahAnajainashAstramALA ]
ज्ञानं चेतयन्त इति ।।३९।।
आत्मनश्चैतन्यानुविधायी परिणाम उपयोगः । सोऽपि द्विविध : — ज्ञानोपयोगो दर्शनोपयोगश्च । तत्र विशेषग्राहि ज्ञानं, सामान्यग्राहि दर्शनम् । उपयोगश्च सर्वदा kevaLagnAnIo gnAnane chete chhe.
bhAvArtha — pAnch prakAranA sthAvar jIvo avyakta sukhadukhAnubhavarUp shubhAshubh- karmaphaLane chete chhe. dvIndriy Adi tras jIvo te ja karmaphaLane ichchhApUrvak iShTAniShTa vikalparUp kArya sahit chete chhe. *paripUrNa gnAnavant bhagavanto (anant saukhya sahit) gnAnane ja chete chhe. 39.
anvayArtha — [ ज्ञानेन च दर्शनेन संयुक्तः ] gnAnathI ane darshanathI sanyukta evo [ खलु द्विविधः ] kharekhar be prakArano [ उपयोगः ] upayog [ जीवस्य ] jIvane [ सर्वकालम् ] sarva kAL [ अनन्यभूतं ] ananyapaNe [ विजानीहि ] jANo.
TIkA — AtmAno chaitanya-anuvidhAyI (arthAt chaitanyane anusaranAro) pariNAm te upayog chhe. te paN be prakArano chhe — gnAnopayog ane darshanopayog. tyAn, visheShane grahanArun gnAn chhe ane sAmAnyane grahanArun darshan chhe (arthAt visheSh jemAn pratibhAse te *ahIn paripUrNa gnAnachetanAnI vivakShA hovAthI, kevaLIbhagavanto ane siddhabhagavantone ja gnAnachetanA kahevAmAn AvI chhe. Anshik gnAnachetanAnI vivakShAthI to munio, shrAvako ane avirat samyagdraShTione paN gnAnachetanA kahI shakAy chhe; teno ahIn niShedh na samajavo, mAtra vivakShAbhed chhe em samajavun.
Page 72 of 256
PDF/HTML Page 112 of 296
single page version
72
जीवादपृथग्भूत एव, एकास्तित्वनिर्वृत्तत्वादिति ।।४०।।
कुश्रुतज्ञानं विभङ्गज्ञानमिति नामाभिधानम् । आत्मा ह्यनन्तसर्वात्मप्रदेशव्यापिविशुद्ध- gnAn chhe ane sAmAnya jemAn pratibhAse te darshan chhe). vaLI upayog sarvadA jIvathI *apRuthagbhUt ja chhe, kAraN ke ek astitvathI rachAyel chhe. 40.
anvayArtha — [ आभिनिबोधिकश्रुतावधिमनःपर्ययकेवलानि ] Abhinibodhik ( – mati), shrut, avadhi, manaparyay ane kevaL — [ ज्ञानानि पञ्चभेदानि ] em gnAnanA pAnch bhed chhe; [ कुमतिश्रुतविभङ्गानि च ] vaLI kumati, kushrut ane vibhang — [ त्रीणि अपि ] e traN (agnAno) paN [ ज्ञानैः ] (pAnch) gnAno sAthe [ संयुक्तानि ] joDavAmAn AvyAn chhe. (e pramANe gnAnopayoganA ATh bhed chhe.)
tyAn, (1) AbhinibodhikagnAn, (2) shrutagnAn, (3) avadhignAn, (4) mana- paryayagnAn, (5) kevaLagnAn, (6) kumatignAn, (7) kushrutagnAn ane (8) vibhangagnAn — e pramANe (gnAnopayoganA bhedonAn) nAmanun kathan chhe.
(have temanAn svarUpanun kathan karavAmAn Ave chhe – ) AtmA kharekhar anant, sarva AtmapradeshomAn vyApak, vishuddha gnAnasAmAnyasvarUp chhe. te (AtmA) kharekhar anAdi *apRuthagbhUt=abhinna. (upayog sadA jIvathI abhinna ja chhe, kAraN ke teo ek astitvathI
Page 73 of 256
PDF/HTML Page 113 of 296
single page version
kahAnajainashAstramALA ]
ज्ञानसामान्यात्मा । स खल्वनादिज्ञानावरणकर्मावच्छन्नप्रदेशः सन्, यत्तदावरणक्षयोप- शमादिन्द्रियानिन्द्रियावलम्बाच्च मूर्तामूर्तद्रव्यं विकलं विशेषेणावबुध्यते तदाभिनि- बोधिकज्ञानम्, यत्तदावरणक्षयोपशमादनिन्द्रियावलम्बाच्च मूर्तामूर्तद्रव्यं विकलं विशेषेणाव- बुध्यते तत् श्रुतज्ञानम्, यत्तदावरणक्षयोपशमादेव मूर्तद्रव्यं विकलं विशेषेणावबुध्यते तदवधिज्ञानम्, यत्तदावरणक्षयोपशमादेव परमनोगतं मूर्तद्रव्यं विकलं विशेषेणावबुध्यते तन्मनःपर्ययज्ञानम्, यत्सकलावरणात्यन्तक्षये केवल एव मूर्तामूर्तद्रव्यं सकलं विशेषेणाव- बुध्यते तत्स्वाभाविकं केवलज्ञानम् । मिथ्यादर्शनोदयसहचरितमाभिनिबोधिकज्ञानमेव कुमतिज्ञानम्, मिथ्यादर्शनोदयसहचरितं श्रुतज्ञानमेव कुश्रुतज्ञानम्, मिथ्यादर्शनोदयसह- gnAnAvaraNakarmathI AchchhAdit pradeshovALo vartato thako, (1) te prakAranA (arthAt matignAnanA) AvaraNanA kShayopashamathI ane indriy-mananA avalambanathI mUrta-amUrta dravyane 1vikaLapaNe 2visheShata avabodhe chhe te AbhinibodhikagnAn chhe, (2) te prakAranA (arthAt shrutagnAnanA) AvaraNanA kShayopashamathI ane mananA avalambanathI mUrta-amUrta dravyane vikaLapaNe visheShata avabodhe chhe te shrutagnAn chhe, (3) te prakAranA AvaraNanA kShayopashamathI ja mUrta dravyane vikaLapaNe visheShata avabodhe chhe te avadhignAn chhe, (4) te prakAranA AvaraNanA kShayopashamathI ja paramanogat ( – pArakAnA man sAthe sambandhavALA) mUrta dravyane vikaLapaNe visheShata avabodhe chhe te manaparyayagnAn chhe, (5) samasta AvaraNanA atyant kShaye, kevaL ja ( – AtmA ekalo ja), mUrta-amUrta dravyane sakaLapaNe visheShata avabodhe chhe te svAbhAvik kevaLagnAn chhe. (6) mithyAdarshananA uday sAthenun AbhinibodhikagnAn ja kumatignAn chhe, (7) mithyAdarshananA uday sAthenun shrutagnAn ja kushrutagnAn chhe, (8) mithyAdarshananA uday sAthenun avadhignAn ja vibhangagnAn chhe. — A pramANe (gnAnopayoganA bhedonAn) svarUpanun kathan chhe.
nishchayanaye akhanD-ek-vishuddhagnAnamay evo A AtmA vyavahAranaye sansArAvasthAmAn karmAvRut vartato thako, matignAnAvaraNano kShayopasham hotAn, pAnch indriyo 1. vikaLapaNe=apUrNapaNe; anshe. 2. visheShata avabodhavun=jANavun. (visheSh avabodh arthAt visheSh pratibhAs te gnAn chhe.) pt.. 10
Page 74 of 256
PDF/HTML Page 114 of 296
single page version
74
चरितमवधिज्ञानमेव विभङ्गज्ञानमिति स्वरूपाभिधानम् । ane manathI mUrta-amUrta vastune vikalparUpe je jANe chhe te matignAn chhe. te traN prakAranun chhe upalabdhirUp, bhAvanArUp ane upayogarUp. matignAnAvaraNanA kShayopashamathI janit arthagrahaNashakti ( – padArthane jANavAnI shakti) te upalabdhi chhe, jANelA padArthanun puna puna chintan te bhAvanA chhe ane ‘A kALun chhe’, ‘A pILun chhe’ ityAdirUpe arthagrahaNavyApAr ( – padArthane jANavAno vyApAr) te upayog chhe. evI ja rIte te (matignAn) avagrah, IhA, avAy ane dhAraNArUp bhedo vaDe athavA koShThabuddhi, bIjabuddhi, padAnusArIbuddhi ane sambhinnashrotRutAbuddhi evA bhedo vaDe chAr prakAranun chhe. (ahIn, em tAtparya grahaN karavun ke nirvikAr shuddha anubhUti pratye abhimukh je matignAn te ja upAdeyabhUt anant sukhanun sAdhak hovAthI nishchayathI upAdey chhe, tenA sAdhanabhUt bahirang matignAn to vyavahArathI upAdey chhe.)
te ja pUrvokta AtmA, shrutagnAnAvaraNano kShayopasham hotAn, mUrta-amUrta vastune parokSharUpe je jANe chhe tene gnAnIo shrutagnAn kahe chhe. te labdhirUp ane bhAvanArUp chhe tem ja upayogarUp ane nayarUp chhe. ‘upayog’ shabdathI ahIn vastune grahanArun pramAN samajavun arthAt AkhI vastune jANanArun gnAn samajavun ane ‘nay’shabdathI vastunA (guNaparyAyarUp) ek deshane grahanAro evo gnAtAno abhiprAy samajavo. (ahIn em tAtparya grahaN karavun ke vishuddhagnAnadarshan jeno svabhAv chhe evA shuddha AtmatattvanAn samyak shraddhAn-gnAn-anucharaNarUp abhedaratnatrayAtmak je bhAvashrut te ja upAdeyabhUt paramAtmatattvanun sAdhak hovAthI nishchayathI upAdey chhe parantu tenA sAdhanabhUt bahirang shrutagnAn to vyavahArathI upAdey chhe.)
A AtmA, avadhignAnAvaraNano kShayopasham hotAn, mUrta vastune je pratyakShapaNe jANe chhe te avadhignAn chhe. te avadhignAn labdhirUp ane upayogarUp em be prakAre jANavun. athavA avadhignAn deshAvadhi, paramAvadhi ane sarvAvadhi evA bhedo vaDe traN prakAre chhe. temAn, paramAvadhi ane sarvAvadhi chaitanyanA UchhaLavAthI bharapUr AnandarUp paramasukhAmRutanA rasAsvAdarUp samarasIbhAve pariNat charamadehI tapodhanone hoy chhe. traNe prakAranAn avadhignAno vishiShTa samyaktvAdi guNathI nishchaye thAy chhe. devo ane nArakone thatun bhavapratyayI je avadhignAn te niyamathI deshAvadhi ja hoy chhe.
Page 75 of 256
PDF/HTML Page 115 of 296
single page version
kahAnajainashAstramALA ]
A AtmA, manaparyayagnAnAvaraNano kShayopasham hotAn, paramanogat mUrta vastune je pratyakShapaNe jANe chhe te manaparyayagnAn chhe. RUjumati ane vipulamati evA bhedo vaDe manaparyayagnAn be prakAranun chhe. tyAn, vipulamati manaparyayagnAn paranA manavachanakAy sambandhI padArthane, vakra tem ja avakra bannene, jANe chhe ane RUjumati manaparyayagnAn to RUjune (avakrane) ja jANe chhe. nirvikAr AtmAnI upalabdhi ane bhAvanA sahit charamadehI munione vipulamati manaparyayagnAn hoy chhe. A banne manaparyayagnAno vItarAg AtmatattvanAn samyak shraddhAn-gnAn-anuShThAnanI bhAvanA sahit, pandar pramAd rahit apramatta munine upayogamAn — vishuddha pariNAmamAn
utpAdakALe ja apramattapaNAno niyam chhe, pachhI pramattapaNAmAn paN te sambhave chhe.
je gnAn ghaTapaTAdi gney padArthone avalambIne Upajatun nathI te kevaLagnAn chhe. te shrutagnAnasvarUp paN nathI. joke divyadhvanikALe tenA AdhAre gaNadharadev vagerene shrutagnAn pariName chhe topaN te shrutagnAn gaNadharadev vagerene ja hoy chhe, kevaLIbhagavantone to kevaLagnAn ja hoy chhe. vaLI, kevaLIbhagavantone shrutagnAn nathI eTalun ja nahi, paN temane gnAn-agnAn paN nathI arthAt temane koI viShayanun gnAn ane koI viShayanun agnAn hoy em paN nathI — sarva viShayonun gnAn ja hoy chhe; athavA, temane matignAnAdi anek bhedavALun gnAn nathI — kevaLagnAn ek ja chhe.
ahIn je pAnch gnAno varNavavAmAn AvyAn te vyavahArathI varNavavAmAn AvyAn chhe. nishchayathI to vAdaLAn vinAnA sUryanI mAphak AtmA akhanD-ek-gnAnapratibhAsamay ja chhe.
tathA vibhangagnAn) ane aviratibhAv hoy chhe tathA gneyane avalambatAn ( – gney sambandhI vichAr athavA gnAn karatAn) te te kALe dunay ane dupramAN hoy chhe. (mithyAdarshananA sadbhAvamAn vartatun matignAn te kumatignAn chhe, shrutagnAn te kushrutagnAn chhe, avadhignAn te vibhangagnAn chhe; tenA sadbhAvamAn vartatA nayo te dunayo chhe ane pramAN te dupramAN chhe.) mATe em bhAvArtha samajavo ke nirvikAr shuddha AtmAnI anubhUtisvarUp nishchay samyaktva upAdey chhe.
Page 76 of 256
PDF/HTML Page 116 of 296
single page version
76
सर्वात्मप्रदेशव्यापिविशुद्धदर्शनसामान्यात्मा । स खल्वनादिदर्शनावरणकर्मावच्छन्नप्रदेशः सन्, यत्तदावरणक्षयोपशमाच्चक्षुरिन्द्रियावलम्बाच्च मूर्तद्रव्यं विकलं सामान्येनावबुध्यते
anvayArtha — [ दर्शनम् अपि ] darshan paN [ चक्षुर्युतम् ] chakShudarshan, [ अचक्षुर्युतम् अपि च ] achakShudarshan, [ अवधिना सहितम् ] avadhidarshan [ च अपि ] ane [ अनंतविषयम् ] anant jeno viShay chhe evun [ अनिधनम् ] avinAshI [ कैवल्यं ] kevaLadarshan [ प्रज्ञप्तम् ] — em chAr bhedavALun kahyun chhe.
(1) chakShudarshan, (2) achakShudarshan, (3) avadhidarshan ane (4) kevaLadarshan — e pramANe (darshanopayoganA bhedonAn) nAmanun kathan chhe.
(have temanAn svarUpanun kathan karavAmAn Ave chhe — ) AtmA kharekhar anant, sarva AtmapradeshomAn vyApak, vishuddha darshanasAmAnyasvarUp chhe. te (AtmA) kharekhar anAdi darshanAvaraNakarmathI AchchhAdit pradeshovALo vartato thako, (1) te prakAranA (arthAt chakShudarshananA) AvaraNanA kShayopashamathI ane chakShu-indriyanA avalambanathI mUrta dravyane vikaLapaNe *sAmAnyata avabodhe chhe te chakShudarshan chhe, (2) te prakAranA AvaraNanA *sAmAnyata avabodhavun=dekhavun. (sAmAnya avabodh arthAt sAmAnya pratibhAs te darshan chhe.)
Page 77 of 256
PDF/HTML Page 117 of 296
single page version
kahAnajainashAstramALA ]
तच्चक्षुर्दर्शनम्, यत्तदावरणक्षयोपशमाच्चक्षुर्वर्जितेतरचतुरिन्द्रियानिन्द्रियावलम्बाच्च मूर्तामूर्तद्रव्यं विकलं सामान्येनावबुध्यते तदचक्षुर्दर्शनम्, यत्तदावरणक्षयोपशमादेव मूर्तद्रव्यं विकलं सामान्येनावबुध्यते तदवधिदर्शनम्, यत्सकलावरणात्यन्तक्षये केवल एव मूर्तामूर्तद्रव्यं सकलं सामान्येनावबुध्यते तत्स्वाभाविकं केवलदर्शनमिति स्वरूपाभिधानम् ।।४२।।
kShayopashamathI ane chakShu sivAy bAkInI chAr indriyo tathA mananA avalambanathI mUrta- amUrta dravyane vikaLapaNe sAmAnyata avabodhe chhe te achakShudarshan chhe, (3) te prakAranA AvaraNanA kShayopashamathI ja mUrta dravyane vikaLapaNe sAmAnyata avabodhe chhe te avadhidarshan chhe, (4) samasta AvaraNanA atyant kShaye, kevaL ja ( – AtmA ekalo ja), mUrta-amUrta dravyane sakaLapaNe sAmAnyata avabodhe chhe te svAbhAvik kevaLadarshan chhe. — A pramANe (darshanopayoganA bhedonAn) svarUpanun kathan chhe. 42.
anvayArtha — [ ज्ञानात् ] gnAnathI [ ज्ञानी न विकल्प्यते ] gnAnIno ( – AtmAno) bhed pADavAmAn Avato nathI; [ ज्ञानानि अनेकानि भवन्ति ] topaN gnAno anek chhe. [ तस्मात् तु ] tethI to [ ज्ञानिभिः ] gnAnIoe [ द्रव्यं ] dravyane [ विश्वरूपम् इति भणितम् ] vishvarUp ( – anekarUp) kahyun chhe.
pratham to gnAnI ( – AtmA) gnAnathI pRuthak nathI; kAraN ke banne ek astitvathI rachAyAn hovAthI bannene ekadravyapaNun chhe, bannenA abhinna pradesho hovAthI
Page 78 of 256
PDF/HTML Page 118 of 296
single page version
78
द्वयोरप्यभिन्नप्रदेशत्वेनैकक्षेत्रत्वात्, द्वयोरप्येकसमयनिर्वृत्तत्वेनैककालत्वात्, द्वयोरप्येकस्व- भावत्वेनैकभावत्वात् । न चैवमुच्यमानेप्येकस्मिन्नात्मन्याभिनिबोधिकादीन्यनेकानि ज्ञानानि विरुध्यन्ते, द्रव्यस्य विश्वरूपत्वात् । द्रव्यं हि सहक्रमप्रवृत्तानन्तगुणपर्यायाधारतयानन्त- रूपत्वादेकमपि विश्वरूपमभिधीयत इति ।।४३।।
द्रव्यस्य गुणेभ्यो भेदे, गुणानां च द्रव्याद्भेदे दोषोपन्यासोऽयम् । bannene ekakShetrapaNun chhe, banne ek samaye rachAtAn hovAthI bannene ekakALapaNun chhe, banneno ek svabhAv hovAthI bannene ekabhAvapaNun chhe. parantu Am kahevAmAn Avatun hovA chhatAn, ek AtmAmAn Abhinibodhik ( – mati) Adi anek gnAno virodh pAmatAn nathI, kAraN ke dravya vishvarUp chhe. dravya kharekhar sahavartI ane kramavartI evA anant guNo ane paryAyono AdhAr hovAne lIdhe anantarUpavALun hovAthI, ek hovA chhatAn paN, *vishvarUp kahevAy chhe. 43.
anvayArtha — [ यदि ] jo [ द्रव्यं ] dravya [ गुणतः ] guNathI [ अन्यत् च भवति ] anya ( – bhinna) hoy [ गुणाः च ] ane guNo [ द्रव्यतः अन्ये ] dravyathI anya hoy to [ द्रव्यानन्त्यम् ] dravyanI anantatA thAy [ अथवा ] athavA [ द्रव्याभावं ] dravyano abhAv [ प्रकुर्वन्ति ] thAy.
TIkA — dravyanun guNothI bhinnapaNun hoy ane guNonun dravyathI bhinnapaNun hoy to doSh Ave chhe tenun A kathan chhe. *vishvarUp=anekarUp. [ek dravya sahavartI anant guNono ane kramavartI anant paryAyono AdhAr
Page 79 of 256
PDF/HTML Page 119 of 296
single page version
kahAnajainashAstramALA ]
गुणा हि क्वचिदाश्रिताः । यत्राश्रितास्तर्द्दरव्यम् । तच्चेदन्यद्गुणेभ्यः । पुनरपि गुणाः क्वचिदाश्रिताः । यत्राश्रितास्तर्द्दरव्यम् । तदपि अन्यच्चेद्गुणेभ्यः । पुनरपि गुणाः क्वचिदाश्रिताः । यत्राश्रिताः तर्द्दरव्यम् । तदप्यन्यदेव गुणेभ्यः । एवं द्रव्यस्य गुणेभ्यो भेदे भवति द्रव्यानन्त्यम् । द्रव्यं हि गुणानां समुदायः । गुणाश्चेदन्ये समुदायात्, को नाम समुदायः । एवं गुणानां द्रव्याद्भेदे भवति द्रव्याभाव इति ।।४४।।
guNo kharekhar koIkanA Ashraye hoy; (teo) jenA Ashraye hoy te dravya hoy. te ( – dravya) jo guNothI anya ( – bhinna) hoy to — pharIne paN, guNo koIkanA Ashraye hoy; (teo) jenA Ashraye hoy te dravya hoy. te jo guNothI anya hoy to — pharIne paN, guNo koIkanA Ashraye hoy; (teo) jenA Ashraye hoy te dravya hoy. te paN guNothI anya ja hoy...e pramANe, jo dravyanun guNothI bhinnapaNun hoy to, dravyanun anantapaNun thAy.
kharekhar dravya eTale guNono samudAy. guNo jo samudAyathI anya hoy to samudAy kevo? (arthAt jo guNone samudAyathI bhinna mAnavAmAn Ave to samudAy kyAthi ghaTe? eTale ke dravya ja kyAthi ghaTe?) e pramANe, jo guNonun dravyathI bhinnapaNun hoy to, dravyano abhAv thAy. 44.
anvayArtha — [ द्रव्यगुणानाम् ] dravya ane guNone [ अविभक्तम् अनन्यत्वम् ] avibhaktapaNArUp ananyapaNun chhe; [ निश्चयज्ञाः हि ] nishchayanA jANanArAo [ तेषाम् ] temane [ विभक्तम् अन्यत्वम् ] vibhaktapaNArUp anyapaNun [ वा ] ke [ तद्विपरीतं ] (vibhaktapaNArUp) ananyapaNun [ न इच्छन्ति ] mAnatA nathI.
Page 80 of 256
PDF/HTML Page 120 of 296
single page version
80
अविभक्त प्रदेशत्वलक्षणं द्रव्यगुणानामनन्यत्वमभ्युपगम्यते । विभक्त प्रदेशत्वलक्षणं त्वन्यत्वमनन्यत्वं च नाभ्युपगम्यते । तथाहि — यथैकस्य परमाणोरेकेनात्मप्रदेशेन सहाविभक्त - त्वादनन्यत्वं, तथैकस्य परमाणोस्तद्वर्तिनां स्पर्शरसगन्धवर्णादिगुणानां चाविभक्त प्रदेशत्वाद- नन्यत्वम् । यथा त्वत्यन्तविप्रकृष्टयोः सह्यविन्ध्ययोरत्यन्तसन्निकृष्टयोश्च मिश्रितयोस्तोयपयसो- र्विभक्त प्रदेशत्वलक्षणमन्यत्वमनन्यत्वं च, न तथा द्रव्यगुणानां विभक्त प्रदेशत्वाभावादन्यत्व- मनन्यत्वं चेति ।।४५।।
ane guNone kevun ananyapaNun ghaTe chhe te ahIn kahyun chhe).
dravya ane guNone *avibhaktapradeshatvasvarUp ananyapaNun svIkAravAmAn Ave chhe; parantu vibhaktapradeshatvasvarUp anyapaNun tathA (vibhaktapradeshatvasvarUp) ananyapaNun svIkAravAmAn Avatun nathI. te spaShTa samajAvavAmAn Ave chhe — jem ek paramANune ek svapradesh sAthe avibhaktapaNun hovAthI ananyapaNun chhe, tem ek paramANune ane temAn rahelA sparsha-ras-gandh-varNa vagere guNone avibhakta pradesho hovAthI (avibhakta- pradeshatvasvarUp) ananyapaNun chhe; parantu jem atyant dUr evA 1sahya ane vindhyane vibhaktapradeshatvasvarUp anyapaNun chhe tathA atyant nikaT evAn mishrit 2kShIr-nIrane vibhaktapradeshatvasvarUp ananyapaNun chhe, tem dravya ane guNone vibhakta pradesho nahi hovAthI (vibhaktapradeshatvasvarUp) anyapaNun tathA (vibhaktapradeshatvasvarUp) ananyapaNun nathI. 45.
abhinnapradeshatvasvarUp ananyapaNun chhe.) 1. atyant dUr rahelA sahya ane vindhya nAmanA parvatone bhinnapradeshatvasvarUp anyapaNun chhe. 2. atyant najIk rahelAn mishrit dUdh-jaLane bhinnapradeshatvasvarUp ananyapaNun chhe. dravya ane guNone