द्वयोरप्यभिन्नप्रदेशत्वेनैकक्षेत्रत्वात्, द्वयोरप्येकसमयनिर्वृत्तत्वेनैककालत्वात्, द्वयोरप्येकस्व- भावत्वेनैकभावत्वात् । न चैवमुच्यमानेप्येकस्मिन्नात्मन्याभिनिबोधिकादीन्यनेकानि ज्ञानानि विरुध्यन्ते, द्रव्यस्य विश्वरूपत्वात् । द्रव्यं हि सहक्रमप्रवृत्तानन्तगुणपर्यायाधारतयानन्त- रूपत्वादेकमपि विश्वरूपमभिधीयत इति ।।४३।। जदि हवदि दव्वमण्णं गुणदो य गुणा य दव्वदो अण्णे ।
द्रव्यस्य गुणेभ्यो भेदे, गुणानां च द्रव्याद्भेदे दोषोपन्यासोऽयम् । bannene ekakShetrapaNun chhe, banne ek samaye rachAtAn hovAthI bannene ekakALapaNun chhe, banneno ek svabhAv hovAthI bannene ekabhAvapaNun chhe. parantu Am kahevAmAn Avatun hovA chhatAn, ek AtmAmAn Abhinibodhik ( – mati) Adi anek gnAno virodh pAmatAn nathI, kAraN ke dravya vishvarUp chhe. dravya kharekhar sahavartI ane kramavartI evA anant guNo ane paryAyono AdhAr hovAne lIdhe anantarUpavALun hovAthI, ek hovA chhatAn paN, *vishvarUp kahevAy chhe. 43.
anvayArtha — [ यदि ] jo [ द्रव्यं ] dravya [ गुणतः ] guNathI [ अन्यत् च भवति ] anya ( – bhinna) hoy [ गुणाः च ] ane guNo [ द्रव्यतः अन्ये ] dravyathI anya hoy to [ द्रव्यानन्त्यम् ] dravyanI anantatA thAy [ अथवा ] athavA [ द्रव्याभावं ] dravyano abhAv [ प्रकुर्वन्ति ] thAy.
TIkA — dravyanun guNothI bhinnapaNun hoy ane guNonun dravyathI bhinnapaNun hoy to doSh Ave chhe tenun A kathan chhe.
78
*vishvarUp=anekarUp. [ek dravya sahavartI anant guNono ane kramavartI anant paryAyono AdhAr hovAne lIdhe anantarUpavALun paN chhe tethI tene vishvarUp (anekarUp) paN kahevAmAn Ave chhe. mATe ek AtmA anek gnAnAtmak hovAmAn virodh nathI.]