जीवस्यौदयिकादिभावानां कर्तृत्वप्रकारोक्ति रियम् ।
जीवेन हि द्रव्यकर्म व्यवहारनयेनानुभूयते; तच्चानुभूयमानं जीवभावानां निमित्त- मात्रमुपवर्ण्यते । तस्मिन्निमित्तमात्रभूते जीवेन कर्तृभूतेनात्मनः कर्मभूतो भावः क्रियते । अमुना यो येन प्रकारेण जीवेन भावः क्रियते, स जीवस्तस्य भावस्य तेन प्रकारेण कर्ता भवतीति ।।५७।। कम्मेण विणा उदयं जीवस्स ण विज्जदे उवसमं वा ।
anvayArtha — [ कर्म वेदयमानः ] karmane vedato thako [ जीवः ] jIv [ याद्रशकम् भावं ] jevA bhAvane [ करोति ] kare chhe, [ तस्य ] te bhAvano [ तेन ] te prakAre [ सः ] te [ कर्ता भवति ] kartA chhe — [ इति च ] em [ शासने पठितम् ] shAsanamAn kahyun chhe.
TIkA — A, jIvanA audayikAdi bhAvonA kartRutvaprakAranun kathan chhe.
jIv vaDe dravyakarma vyavahAranayathI anubhavAy chhe; ane te anubhavAtun thakun jIvabhAvonun nimittamAtra kahevAy chhe. te (dravyakarma) nimittamAtra hotAn, jIv vaDe kartApaNe potAno karmarUp (kAryarUp) bhAv karAy chhe. tethI je bhAv je prakAre jIv vaDe karAy chhe, te bhAvano te prakAre te jIv kartA chhe. 57.
anvayArtha — [ कर्मणा विना ] karma vinA [ जीवस्य ] jIvane [ उदयः ] uday, [ंउपशमः ] upasham, [ क्षायिकः ] kShAyik [ वा ] athavA [ क्षायोपशमिकः ] kShAyopashamik [ न विद्यते ] hoto nathI, [ तस्मात् तु ] tethI [ भावः ] bhAv ( – chaturvidh jIvabhAv) [ कर्मकृतः ] karmakRut chhe.