व्यवहारनयेन जीवप्राधान्याज्जीवा इति प्रज्ञाप्यन्ते । निश्चयनयेन तेषु स्पर्शनादीन्द्रियाणि पृथिव्यादयश्च कायाः जीवलक्षणभूतचैतन्यस्वभावाभावान्न जीवा भवन्तीति । तेष्वेव यत्स्वपरपरिच्छित्तिरूपेण प्रकाशमानं ज्ञानं तदेव गुणगुणिनोः कथञ्चिदभेदाज्जीवत्वेन प्ररूप्यत इति ।।१२१।।
TIkA — A, vyavahArajIvatvanA ekAntanI *pratipattinun khanDan chhe (arthAt jene mAtra vyavahAranayathI jIv kahevAmAn Ave chhe teno kharekhar jIv tarIke svIkAr karavo uchit nathI em ahIn samajAvyun chhe).
je A ekendriy vagere tathA pRithvIkAyik vagere, ‘jIvo’ kahevAmAn Ave chhe te, anAdi jIv-pudgalano paraspar avagAh dekhIne vyavahAranayathI jIvanA prAdhAnya dvArA ( – jIvane mukhyatA arpIne) ‘jIvo’ kahevAmAn Ave chhe. nishchayanayathI temanAmAn sparshanAdi indriyo tathA pRithvI-Adi kAyo, jIvanA lakShaNabhUt chaitanyasvabhAvanA abhAvane lIdhe, jIv nathI; temanAmAn ja je svaparanI gnaptirUpe prakAshatun gnAn chhe te ja, guN-guNInA kathanchit abhedane lIdhe, jIvapaNe prarUpavAmAn Ave chhe. 121.
anvayArtha — [ जीवः ] jIv [ सर्वम् जानाति पश्यति ] badhun jANe chhe ane dekhe chhe, [ सौख्यम् इच्छति ] sukhane ichchhe chhe, [ दुःखात् बिभेति ] dukhathI Dare chhe, [ हितम् अहितम् *pratipatti=svIkAr; mAnyatA.