द्रव्यपुण्यास्रवस्य निमित्तमात्रत्वेन कारणभूतत्वात्तदास्रवक्षणादूर्ध्वं भावपुण्यास्रवः । तन्निमित्तः शुभकर्मपरिणामो योगद्वारेण प्रविशतां पुद्गलानां द्रव्यपुण्यास्रव इति ।।१३५।।
anvayArtha — [ यस्य ] je jIvane [ प्रशस्तः रागः ] prashasta rAg chhe, [ अनुकम्पासंश्रितः परिणामः ] anukampAyukta pariNAm chhe [ च ] ane [ चित्ते कालुष्यं न अस्ति ] chittamAn kaluShatAno abhAv chhe, [ जीवस्य ] te jIvane [ पुण्यं आस्रवति ] puNya Asrave chhe.
prashasta rAg, anukampApariNati ane chittanI akaluShatA — e traN shubh bhAvo dravyapuNyAsravane nimittamAtrapaNe kAraNabhUt chhe tethI ‘dravyapuNyAsrav’nA prasangane *anusarIne ( – anulakShIne) te shubh bhAvo bhAvapuNyAsrav chhe ane te (shubh bhAvo) jenun nimitta chhe evA je yogadvArA praveshatAn pudgalonA shubhakarmapariNAm ( – shubhakarmarUp pariNAm) te dravyapuNyAsrav chhe. 135. *shAtAvedanIyAdi pudgalapariNAmarUp dravyapuNyAsravano je prasang bane chhe temAn jIvanA prashasta-rAgAdi shubh bhAvo nimittakAraN chhe mATe ‘dravyapuNyAsrav’prasanganI pAchhaL pAchhaL tenA nimittabhUt shubh bhAvone paN ‘bhAvapuNyAsrav’ evun nAm chhe.