सम्बन्धनिर्वृत्तत्वादशुद्धाश्चेति ।।१६।।
मणुसत्तणेण णट्ठो देही देवो हवेदि इदरो वा ।
इदं भावनाशाभावोत्पादनिषेधोदाहरणम् ।
प्रतिसमयसम्भवदगुरुलघुगुणहानिवृद्धिनिर्वृत्तस्वभावपर्यायसन्तत्यविच्छेदकेनैकेन सोपा-
धिना मनुष्यत्वलक्षणेन पर्यायेण विनश्यति जीवः, तथाविधेन देवत्वलक्षणेन
(arthAt
jIvanA *guNo shuddha-ashuddha chetanA tathA be prakArano upayog chhe).
jIvanA paryAyo A pramANe chhe agurulaghuguNanI hAnivRuddhithI rachAtA paryAyo shuddha paryAyo chhe ane sUtramAn ( – A gAthAmAn) kahelA, dev-nArak-tiryanch-manuShyasvarUp paryAyo paradravyanA sambandhathI rachAtA hovAthI ashuddha paryAyo chhe. 16.
anvayArtha — [मनुष्यत्वेन] manuShyapaNAthI [नष्टः] naShTa thayelo [देही] dehI (jIv) [देवः वा इतरः] dev athavA anya [भवति] thAy chhe; [उभयत्र] te bannemAn [जीवभावः] jIvabhAv [न नश्यति] naShTa thato nathI ane [अन्यः] bIjo jIvabhAv [न जायते] utpanna thato nathI.
TIkA — ‘bhAvano nAsh thato nathI ane abhAvano utpAd thato nathI’ tenun A udAharaN chhe.
pratyek samaye thatI agurulaghuguNanI hAnivRuddhithI rachAtA svabhAvaparyAyonI santatino vichchhed nahi karanArA ek sopAdhik manuShyatvasvarUp paryAyathI jIv vinAsh pAme chhe ane tathAvidh ( – svabhAvaparyAyonA pravAhane nahi toDanArA sopAdhik)
*paryAyArthik naye guNo paN pariNAmI chhe. (15mI gAthAnI TIkA juo.)