अत्र व्यवहारकालस्य कथञ्चित् परायत्तत्वे सदुपपत्तिरुक्ता ।
इह हि व्यवहारकाले निमिषसमयादौ अस्ति तावत् चिर इति क्षिप्र इति सम्प्रत्ययः । स खलु दीर्घह्रस्वकालनिबन्धनं प्रमाणमन्तरेण न सम्भाव्यते । तदपि प्रमाणं पुद्गलद्रव्यपरिणाममन्तरेण नावधार्यते । ततः परपरिणामद्योतमानत्वाद्वयवहारकालो निश्चये- नानन्याश्रितोऽपि प्रतीत्यभव इत्यभिधीयते । तदत्रास्तिकायसामान्यप्ररूपणायामस्तिकायत्वा- भावात्साक्षादनुपन्यस्यमानोऽपि जीवपुद्गलपरिणामान्यथानुपपत्त्या निश्चयरूपस्तत्परिणामा- यत्ततया व्यवहाररूपः कालोऽस्तिकायपञ्चकवल्लोकरूपेण परिणत इति खरतर ऊष्टयाभ्युप गम्यत इति ।।२६।।
TIkA — ahIn vyavahArakALanA kathanchit parAshritapaNA viShe satya yukti kahevAmAn AvI chhe.
pratham to, nimeSh-samayAdi vyavahArakALamAn ‘chir’ ane ‘kShipra’ evun gnAn ( – lAmbo kAL ane TUnko kAL evun gnAn) thAy chhe. te gnAn kharekhar lAmbA ane TUnkA kAL sAthe sambandh rAkhanArA pramAN ( – kALaparimAN) vinA sambhavatun nathI; ane te pramAN pudgaladravyanA pariNAm vinA nakkI thatun nathI. tethI, vyavahArakAL paranA pariNAm dvArA jaNAto hovAthI — joke nishchayathI te anyane Ashrit nathI topaN - AshritapaNe UpajanAro ( – parane avalambIne Upajato) kahevAmAn Ave chhe.
mATe, joke kALane astikAyapaNAnA abhAvane lIdhe ahIn astikAyanI sAmAnya prarUpaNAmAn tenun *sAkShAt kathan nathI topaN, jIv-pudgalanA pariNAmanI anyathA anupapatti vaDe siddha thato nishchayarUp kAL ane temanA pariNAmane Ashrit nakkI thato vyavahArarUp kAL panchAstikAyanI mAphak lokarUpe pariNat chhe — em, ati tIkShNa draShTithI jANI shakAy chhe.
bhAvArtha — ‘samay’ TUnko chhe, ‘nimeSh’ lAmbo chhe ane muhUrta’ tenAthI paN lAmbun chhe evun je gnAn thAy chhe te ‘samay’, ‘nimeSh’ vagerenun parimAN jANavAthI thAy chhe; ane te kALaparimAN pudgalo dvArA nakkI thAy chhe. tethI vyavahArakALanI utpatti pudgalo dvArA thatI (upachArathI) kahevAmAn Ave chhe.
50
*sAkShAt=sIdhun. [kALanun vistRut sIdhun kathan shrI pravachanasAranA dvitIy shrutaskandhamAn karavAmAn
Avyun chhe; mATe kALanun svarUp vistArathI jANavAnA ichchhak jignAsue pravachanasAramAnthI te
jANI levun.]