द्वयोरप्यभिन्नप्रदेशत्वेनैकक्षेत्रत्वात्, द्वयोरप्येकसमयनिर्वृत्तत्वेनैककालत्वात्, द्वयोरप्येकस्व- भावत्वेनैकभावत्वात् । न चैवमुच्यमानेप्येकस्मिन्नात्मन्याभिनिबोधिकादीन्यनेकानि ज्ञानानि विरुध्यन्ते, द्रव्यस्य विश्वरूपत्वात् । द्रव्यं हि सहक्रमप्रवृत्तानन्तगुणपर्यायाधारतयानन्त- रूपत्वादेकमपि विश्वरूपमभिधीयत इति ।।४३।। जदि हवदि दव्वमण्णं गुणदो य गुणा य दव्वदो अण्णे ।
द्रव्यस्य गुणेभ्यो भेदे, गुणानां च द्रव्याद्भेदे दोषोपन्यासोऽयम् । bannene ekakṣhetrapaṇun chhe, banne ek samaye rachātān hovāthī bannene ekakāḷapaṇun chhe, banneno ek svabhāv hovāthī bannene ekabhāvapaṇun chhe. parantu ām kahevāmān āvatun hovā chhatān, ek ātmāmān ābhinibodhik ( – mati) ādi anek gnāno virodh pāmatān nathī, kāraṇ ke dravya vishvarūp chhe. dravya kharekhar sahavartī ane kramavartī evā anant guṇo ane paryāyono ādhār hovāne līdhe anantarūpavāḷun hovāthī, ek hovā chhatān paṇ, *vishvarūp kahevāy chhe. 43.
anvayārthaḥ — [ यदि ] jo [ द्रव्यं ] dravya [ गुणतः ] guṇathī [ अन्यत् च भवति ] anya ( – bhinna) hoy [ गुणाः च ] ane guṇo [ द्रव्यतः अन्ये ] dravyathī anya hoy to [ द्रव्यानन्त्यम् ] dravyanī anantatā thāy [ अथवा ] athavā [ द्रव्याभावं ] dravyano abhāv [ प्रकुर्वन्ति ] thāy.
ṭīkāḥ — dravyanun guṇothī bhinnapaṇun hoy ane guṇonun dravyathī bhinnapaṇun hoy to doṣh āve chhe tenun ā kathan chhe.
78
*vishvarūp=anekarūp. [ek dravya sahavartī anant guṇono ane kramavartī anant paryāyono ādhār hovāne līdhe anantarūpavāḷun paṇ chhe tethī tene vishvarūp (anekarūp) paṇ kahevāmān āve chhe. māṭe ek ātmā anek gnānātmak hovāmān virodh nathī.]