व्यपदेशादीनामेकान्तेन द्रव्यगुणान्यत्वनिबन्धनत्वमत्र प्रत्याख्यातम् ।
यथा देवदत्तस्य गौरित्यन्यत्वे षष्ठीव्यपदेशः, तथा वृक्षस्य शाखा द्रव्यस्य गुणा इत्यनन्यत्वेऽपि । यथा देवदत्तः फलमङ्कुशेन धनदत्ताय वृक्षाद्वाटिकायाम- वचिनोतीत्यन्यत्वे कारकव्यपदेशः, तथा मृत्तिका घटभावं स्वयं स्वेन स्वस्मै स्वस्मात् स्वस्मिन् करोतीत्यात्मात्मानमात्मनात्मने आत्मन आत्मनि जानातीत्यनन्यत्वेऽपि । यथा प्रांशोर्देवदत्तस्य प्रांशुर्गौरित्यन्यत्वे संस्थानं, तथा प्रांशोर्वृक्षस्य प्रांशुः शाखाभरो मूर्तद्रव्यस्य मूर्ता गुणा इत्यनन्यत्वेऽपि । यथैकस्य देवदत्तस्य दश गाव इत्यन्यत्वे संख्या, तथैकस्य
anvayārthaḥ — [ व्यपदेशाः ] vyapadesho, [ संस्थानानि ] sansthāno, [ संख्याः ] saṅkhyāo [ च ] ane [ विषयाः ] viṣhayo [ ते बहुकाः भवन्ति ] ghaṇān hoy chhe. [ ते ] te (vyapadesh vagere), [ तेषाम् ] dravya-guṇonā [ अन्यत्वे ] anyapaṇāmān [ अनन्यत्वे च अपि ] tem ja ananyapaṇāmān paṇ [ विद्यन्ते ] hoī shake chhe.
ṭīkāḥ — ahīn *vyapadesh vagere ekānte dravya-guṇonā anyapaṇānun kāraṇ hovānun khaṇḍan karyun chhe.
jevī rīte ‘devadattanī gāy’ em anyapaṇāmān ṣhaṣhṭhīvyapadesh ( – chhaṭhṭhī vibhaktinun kathan) hoy chhe, tevī rīte ‘vr̥ukṣhanī shākhāo’, ‘dravyanā guṇo’ em ananyapaṇāmān paṇ (ṣhaṣhṭhīvyapadesh) hoy chhe. jevī rīte ‘devadatta phaḷane aṅkush vaḍe dhanadattane māṭe vr̥ukṣha parathī vāḍīmān toḍe chhe’ em anyapaṇāmān kārakavyapadesh hoy chhe, tevī rīte ‘māṭī pote ghaṭabhāvane ( – ghaḍārūp pariṇāmane) potā vaḍe potāne māṭe potāmānthī potāmān kare chhe’, ‘ātmā ātmāne ātmā vaḍe ātmāne māṭe ātmāmānthī ātmāmān jāṇe chhe’ em ananyapaṇāmān paṇ (kārakavyapadesh) hoy chhe. jevī rīte ‘ūñchā devadattanī ūñchī gāy’ em anyapaṇāmān sansthān hoy chhe, tevī rīte ‘vishāḷ vr̥ukṣhano vishāḷ shākhāsamudāy’, ‘mūrta dravyanā mūrta guṇo’ em ananyapaṇāmān paṇ (sansthān) hoy chhe. pt.. 11
*vyapadesh = kathan; abhidhān. (ā gāthāmān em samajāvyun chhe ke — jyān bhed hoy tyān ja vyapadesh
vagere ghaṭe evun kāī nathī; jyān abhed hoy tyān paṇ teo ghaṭe chhe. māṭe dravya-guṇomān je vyapadesh
vagere hoy chhe te kāī ekānte dravya-guṇonā bhedane siddha karatā nathī.)