द्रव्यविशेषस्य समयाख्यः पर्याय इति । स तूत्सङ्गितक्षणभङ्गोऽप्युपदर्शितस्वसन्तानो नयबलाद्दीर्घान्तरस्थाय्युपगीयमानो न दुष्यति; ततो न खल्वावलिकापल्योपमसागरोपमादि- व्यवहारो विप्रतिषिध्यते । तदत्र निश्चयकालो नित्यः द्रव्यरूपत्वात्, व्यवहारकालः क्षणिकः पर्यायरूपत्वादिति ।।१०१।।
कालस्य द्रव्यास्तिकायत्वविधिप्रतिषेधविधानमेतत् ।
यथा खलु जीवपुद्गलधर्माधर्माकाशानि सकलद्रव्यलक्षणसद्भावार्द्दरव्यव्यपदेश भाञ्जि chhe, te (vyavahārakāḷ) kharekhar te ja dravyavisheṣhano ‘samay’ nāmano paryāy chhe. te kṣhaṇabhaṅgī hovā chhatān paṇ potānī santatine (pravāhane) darshāvato hovāne līdhe tene nayanā baḷathī ‘lāmbā vakhat sudhī ṭakanāro’ kahevāmān doṣh nathī; tethī āvalikā, palyopam, sāgaropam ityādi vyavahārano niṣhedh karavāmān āvato nathī.
e rīte ahīn em kahyun ke — nishchayakāḷ dravyarūp hovāthī nitya chhe, vyavahārakāḷ paryāyarūp hovāthī kṣhaṇik chhe. 101.
anvayārthaḥ — [ एते ] ā [ कालाकाशे ] kāḷ, ākāsh, [ धर्माधर्मौ ] dharma, adharma, [ पुद्गलाः ] pudgalo [ च ] ane [ जीवाः ] jīvo (badhān) [ द्रव्यसञ्ज्ञां लभन्ते ] ‘dravya’sañgnāne pāme chhe; [ कालस्य तु ] parantu kāḷane [ कायत्वम् ] kāyapaṇun [ न अस्ति ] nathī.
ṭīkāḥ — ā, kāḷane dravyapaṇānā vidhānanun ane astikāyapaṇānā niṣhedhanun kathan chhe (arthāt kāḷane dravyapaṇun chhe paṇ astikāyapaṇun nathī em ahīn kahyun chhe).
jem kharekhar jīv, pudgal, dharma, adharma ane ākāshane dravyanān saghaḷān lakṣhaṇono sadbhāv hovāthī teo ‘dravya’sañgnāne pāme chhe, tem kāḷ paṇ (tene dravyanā saghaḷān lakṣhaṇono
14