अरहंतसिद्धसाहुसु भत्ती धम्मम्मि जा य खलु चेट्ठा ।
प्रशस्तरागस्वरूपाख्यानमेतत् ।
anvayārthaḥ — [ अर्हत्सिद्धसाधुषु भक्तिः ] arhant-siddha-sādhuo pratye bhakti, [ धर्मे या च खलु चेष्टा ] dharmamān kharekhar cheṣhṭā [ अनुगमनम् अपि गुरूणाम् ] ane guruonun anugaman, [ प्रशस्तरागः इति ब्रुवन्ति ] te ‘prashasta rāg’ kahevāy chhe.
ṭīkāḥ — ā, prashasta rāganā svarūpanun kathan chhe.
1arhant - siddha - sādhuo pratye bhakti, dharmamān — vyavahārachāritranā
1. arhant-siddha-sādhuomān arhant, siddha, āchārya, upādhyāy ane sādhu pāñchey samāī jāy chhe [kāraṇ ke ‘sādhuo’mān āchārya, upādhyāy ane sādhu traṇ samāy chhe].
[nirdoṣh paramātmāthī pratipakṣhabhūt evān ārta-raudradhyāno vaḍe upārjit je gnānāvaraṇīyādi prakr̥itio temano, rāgādivikalparahit dharma-shukaladhyāno vaḍe vināsh karīne, jeo kṣhudhādi aḍhār doṣh rahit ane kevaḷagnānādi anant chatuṣhṭay sahit thayā, teo arhanto kahevāy chhe.
laukik añjanasiddha vagerethī vilakṣhaṇ evā jeo gnānāvaraṇīyādi-aṣhṭakarmanā abhāvathī samyaktvādi-aṣhṭaguṇātmak chhe ane lokāgre vase chhe, teo siddho chhe.
vishuddha gnānadarshan jeno svabhāv chhe evā ātmatattvanī nishchayaruchi, tevī ja gnapti, tevī ja nishchaḷ-anubhūti, paradravyanī ichchhānā parihārapūrvak te ja ātmadravyamān pratapan arthāt tapashcharaṇ ane svashaktine gopavyā vinā tevun ja anuṣhṭhān — āvā nishchayapañchāchārane tathā tenā sādhak vyavahār- pañchāchārane — ke jenī vidhi āchārādishāstromān kahī chhe tene — eṭale ke ubhay āchārane jeo pote āchare chhe ane bījāone acharāve chhe, teo āchāryo chhe.
pāñch astikāyomān shuddhajīvāstikāyane, chha dravyomān shuddhajīvadravyane, sāt tattvomān shuddhajīvatattvane