गुरूणामाचार्यादीनां रसिकत्वेनानुगमनम् — एषः प्रशस्तो रागः प्रशस्तविषयत्वात् । अयं हि स्थूललक्ष्यतया केवलभक्ति प्रधानस्याज्ञानिनो भवति । उपरितनभूमिकायामलब्धा- स्पदस्यास्थानरागनिषेधार्थं तीव्ररागज्वरविनोदार्थं वा कदाचिज्ज्ञानिनोऽपि भवतीति ।।१३६।। तिसिदं व भुक्खिदं वा दुहिदं दट्ठूण जो दु दुहिदमणो ।
1anuṣhṭhānamān — 2bhāvanāpradhān cheṣhṭā ane guruonun — āchāryādinun — rasikapaṇe 3anugaman, te ‘prashasta rāg’ chhe kāraṇ ke teno viṣhay prashasta chhe.
ā (prashasta rāg) kharekhar, je 4sthūl-lakṣhyavāḷo hovāthī kevaḷ bhaktipradhān chhe evā agnānīne hoy chhe; uparanī bhūmikāmān ( – uparanān guṇasthānomān) sthiti prāpta na karī hoy tyāre, 5asthānano rāg aṭakāvavā arthe athavā tīvra rāgajvar haṭhāvavā arthe, kadāchit gnānīne paṇ hoy chhe. 136.
anvayārthaḥ — [ तृषितं ] tr̥uṣhātur, [ बुभुक्षितं ]kṣhudhātur [ वा ] athavā [ दुःखितं ] duḥkhīne [ द्रष्ट्वा ] dekhī [ यः तु ] je jīv [ दुःखितमनाः ] manamān duḥkh pāmato thako [ तं
mokṣhamārgane prarūpe chhe ane pote bhāve ( – anubhave) chhe, teo upādhyāyo chhe.
nishchay-chaturvidh-ārādhanā vaḍe jeo shuddha ātmasvarūpane sādhe chhe, teo sādhuo chhe.]
honshathī) āgnāṅkit vartavun te prashasta rāg chhe.]
190
1. anuṣhṭhān = ācharaṇ; ācharavun te; amalamān mūkavun te.
2. bhāvanāpradhān cheṣhṭā = bhāvapradhān pravr̥utti; shubhabhāvapradhān vyāpār.
3. anugaman = anusaraṇ; āgnāṅkitapaṇun; anukūḷ vartavun te. [
4. agnānīnun lakṣhya ( – dhyey) sthūḷ hoy chhe tethī tene kevaḷ bhaktinun ja pradhānapaṇun hoy chhe.
5. asthānano = ayogya sthānano, ayogya viṣhay pratyeno; ayogya padārthone avalambanāro.