अनुकम्पास्वरूपाख्यानमेतत् ।
कञ्चिदुदन्यादिदुःखप्लुतमवलोक्य करुणया तत्प्रतिचिकीर्षाकुलितचित्तत्वमज्ञानिनो- ऽनुकम्पा । ज्ञानिनस्त्वधस्तनभूमिकासु विहरमाणस्य जन्मार्णवनिमग्नजगदवलोकनान्मनाग्मनः- खेद इति ।।१३७।। कोधो व जदा माणो माया लोभो व चित्तमासेज्ज ।
कृपया प्रतिपद्यते ] tenā pratye karuṇāthī varte chhe, [ तस्य एषा अनुकम्पा भवति ] teno e bhāv anukampā chhe.
ṭīkāḥ — ā, anukampānā svarūpanun kathan chhe.
koī tr̥uṣhādiduḥkhathī pīḍit prāṇīne dekhī karuṇāne līdhe teno pratikār ( – upāy) karavānī ichchhāthī chittamān ākuḷatā thavī te agnānīnī anukampā chhe. gnānīnī anukampā to, nīchalī bhūmikāomān viharatān ( – pote nīchenān guṇasthānomān vartato hoy tyāre), janmārṇavamān nimagna jagatanā avalokanathī (arthāt sansārasāgaramān ḍūbelā jagatane dekhavāthī) manamān jarā khed thavo te chhe.* 137.
anvayārthaḥ — [ यदा ] jyāre [ क्रोधः वा ] krodh, [ मानः ] mān, [ माया ] māyā [ वा ] athavā [ लोभः ] lobh [ चित्तम् आसाद्य ] chittano āshray pāmīne [ जीवस्य ] jīvane
*ā gāthānī āchāryavar shrī jayasenāchāryadevakr̥ut ṭīkāmān ā pramāṇe vivaraṇ chheḥ — tīvra tr̥uṣhā, tīvra
kṣhudhā, tīvra rog vagerethī pīḍit prāṇīne dekhī agnānī jīv ‘koī paṇ prakāre hun āno pratikār karun’
em vyākuḷ thaīne anukampā kare chhe; gnānī to svātmabhāvanāne nahi prāpta karato thako (arthāt
nijātmānā anubhavanī upalabdhi na thatī hoy tyāre), saṅkleshanā parityāg vaḍe ( – ashubh bhāvane
chhoḍīne) yathāsambhav pratikār kare chhe tathā tene duḥkhī dekhīne visheṣh samveg ane vairāgyanī bhāvanā kareunchhe.