पुण्यं पापं वा येन भावेनास्रवति यस्य जीवस्य यदि स भावो भवति स जीवस्तदा तेन परचरित इति प्ररूप्यते । ततः परचरितप्रवृत्तिर्बन्धमार्ग एव, न मोक्षमार्ग इति ।।१५७।।
anvayārthaḥ — [ येन भावेन ] je bhāvathī [ आत्मनः ] ātmāne [ पुण्यं पापं वा ] puṇya athavā pāp [ अथ आस्रवति ] āsrave chhe, [ तेन ] te bhāv vaḍe [ सः ] te (jīv) [ परचरित्रः भवति ] parachāritra chhe — [ इति ] em [ जिनाः ] jino [ प्ररूपयन्ति ] prarūpe chhe.
ṭīkāḥ — ahīn, parachāritrapravr̥utti bandhahetubhūt hovāthī tene mokṣhamārgapaṇāno niṣhedh karavāmān āvyo chhe (arthāt parachāritramān pravartan bandhano hetu hovāthī te mokṣhamārga nathī em ā gāthāmān darshāvyun chhe).
ahīn kharekhar shubhoparakta bhāv ( – shubharūp vikārī bhāv) te puṇyāsrav chhe ane ashubhoparakta bhāv ( – ashubharūp vikārī bhāv) pāpāsrav chhe. tyān, puṇya athavā pāp je bhāvathī āsrave chhe, te bhāv jyāre je jīvane hoy tyāre te jīv te bhāv vaḍe parachāritra chhe — em (jinendro dvārā) prarūpavāmān āve chhe. tethī (em nakkī thāy chhe ke) parachāritramān pravr̥utti te bandhamārga ja chhe, mokṣhamārga nathī. 157.