नितरामुपपन्नमिति ।।१६२।।
जेण विजाणदि सव्वं पेच्छदि सो तेण सोक्खमणुहवदि ।
सर्वस्यात्मनः संसारिणो मोक्षमार्गार्हत्वनिरासोऽयम् ।
इह हि स्वभावप्रातिकूल्याभावहेतुकं सौख्यम् । आत्मनो हि द्रशि-ज्ञप्ती abhedane līdhe nishchit chhe. āthī (em nakkī thayun ke) chāritra-gnān-darshanarūp hovāne līdhe ātmāne jīvasvabhāvaniyat chāritra jenun lakṣhaṇ chhe evun nishchayamokṣhamārgapaṇun atyant ghaṭe chhe (arthāt ātmā ja chāritra-gnān-darshan hovāne līdhe ātmā ja gnānadarshanarūp jīvasvabhāvamān draḍhapaṇe rahelun chāritra jenun svarūp chhe evo nishchayamokṣhamārga chhe). 162.
— ā bhāv jāṇe bhavya jīv, abhavya nahi shraddhā lahe. 163.
anvayārthaḥ — [ येन ] jethī (ātmā mukta thatān) [ सर्वं विजानाति ] sarvane jāṇe chhe ane [ पश्यति ] dekhe chhe, [ तेन ] tethī [ सः ] te [ सौख्यम् अनुभवति ] saukhyane anubhave chhe; — [ इति तद् ] ām [ भव्यः जानाति ] bhavya jīv jāṇe chhe, [ अभव्यसत्त्वः न श्रद्धत्ते ] abhavya jīv shraddhato nathī.
ṭīkāḥ — ā, sarva sansārī ātmāo mokṣhamārgane yogya hovānun nirākaraṇ (niṣhedh) chhe.
kharekhar saukhyanun kāraṇ svabhāvanī 1pratikūḷatāno abhāv chhe. ātmāno ‘svabhāv’ kharekhar drashi – gnapti (darshan ane gnān) chhe. te bannene 2viṣhayapratibandh hovo te ‘pratikūḷatā’
22
1.pratikūḷatā = viruddhatā; viparītatā; ūlaṭāpaṇun.
2. viṣhayapratibandh = viṣhayamān rukāvaṭ arthāt maryāditapaṇun. (darshan ane gnānanā viṣhayamān maryāditapaṇun hovun te svabhāvanī pratikūḷatā chhe.)