भवन्ति । ततः स्वसमयप्रवृत्तिनाम्नो जीवस्वभावनियतचरितस्य साक्षान्मोक्षमार्गत्वमुपपन्न- मिति ।।१६४।। अण्णाणादो णाणी जदि मण्णदि सुद्धसंपओगादो ।
सूक्ष्मपरसमयस्वरूपाख्यानमेतत् ।
अर्हदादिषु भगवत्सु सिद्धिसाधनीभूतेषु भक्तिभावानुरञ्जिता चित्तवृत्तिरत्र kāraṇabhāv nivr̥utta thayo hovāne līdhe sākṣhāt mokṣhakāraṇo ja chhe. māṭe ‘svasamayapravr̥utti’ nāmanun je jīvasvabhāvamān niyat chāritra tene sākṣhāt mokṣhamārgapaṇun ghaṭe chhe.1 164.
anvayārthaḥ — [ शुद्धसम्प्रयोगात् ] shuddhasamprayogathī (shubh bhaktibhāvathī) [ दुःखमोक्षः भवति ] duḥkhamokṣha thāy chhe [ इति ] em [ यदि ] jo [ अज्ञानात् ] agnānane līdhe [ ज्ञानी ] gnānī [ मन्यते ] 2māne, to te [ परसमयरतः जीवः ] parasamayarat jīv [ भवति ] chhe. [‘arhantādi pratye bhakti-anurāgavāḷī mandashuddhithī paṇ krame mokṣha thāy chhe’ evun jo agnānane līdhe ( – shuddhātmasamvedananā abhāvane līdhe, rāgānshane līdhe) gnānīne paṇ (mand puruṣhārthavāḷun) valaṇ varte, to tyānsudhī te paṇ sūkṣhma parasamayamān rat chhe.]
ṭīkāḥ — ā, sūkṣhma parasamayanā svarūpanun kathan chhe.
siddhinā sādhanabhūt evā arhantādi bhagavanto pratye bhaktibhāvathī 3anurañjit
1. ā nirūpaṇ sāthe sarakhāvavā māṭe shrī pravachanasāranī 11mī gāthā ane tenī tattvapradīpikā ṭīkā juo.
2. mānavun = valaṇ karavun; irādo rākhavo; āshā dharavī; ichchhā karavī; gaṇanā karavī; abhiprāy karavo.
3. anurañjit = anurakta; rāgavāḷī; sarāg.