सम्बन्धनिर्वृत्तत्वादशुद्धाश्चेति ।।१६।।
मणुसत्तणेण णट्ठो देही देवो हवेदि इदरो वा ।
इदं भावनाशाभावोत्पादनिषेधोदाहरणम् ।
प्रतिसमयसम्भवदगुरुलघुगुणहानिवृद्धिनिर्वृत्तस्वभावपर्यायसन्तत्यविच्छेदकेनैकेन सोपा-
धिना मनुष्यत्वलक्षणेन पर्यायेण विनश्यति जीवः, तथाविधेन देवत्वलक्षणेन
(arthāt
jīvanā *guṇo shuddha-ashuddha chetanā tathā be prakārano upayog chhe).
jīvanā paryāyo ā pramāṇe chheḥ agurulaghuguṇanī hānivr̥uddhithī rachātā paryāyo shuddha paryāyo chhe ane sūtramān ( – ā gāthāmān) kahelā, dev-nārak-tiryañch-manuṣhyasvarūp paryāyo paradravyanā sambandhathī rachātā hovāthī ashuddha paryāyo chhe. 16.
anvayārthaḥ — [मनुष्यत्वेन] manuṣhyapaṇāthī [नष्टः] naṣhṭa thayelo [देही] dehī (jīv) [देवः वा इतरः] dev athavā anya [भवति] thāy chhe; [उभयत्र] te bannemān [जीवभावः] jīvabhāv [न नश्यति] naṣhṭa thato nathī ane [अन्यः] bījo jīvabhāv [न जायते] utpanna thato nathī.
ṭīkāḥ — ‘bhāvano nāsh thato nathī ane abhāvano utpād thato nathī’ tenun ā udāharaṇ chhe.
pratyek samaye thatī agurulaghuguṇanī hānivr̥uddhithī rachātā svabhāvaparyāyonī santatino vichchhed nahi karanārā ek sopādhik manuṣhyatvasvarūp paryāyathī jīv vināsh pāme chhe ane tathāvidh ( – svabhāvaparyāyonā pravāhane nahi toḍanārā sopādhik)
*paryāyārthik naye guṇo paṇ pariṇāmī chhe. (15mī gāthānī ṭīkā juo.)