Page 207 of 565
PDF/HTML Page 221 of 579
single page version
बंधणहिँ बन्धनैः बद्धा निबद्धाः
विशेषेण मोक्षमिच्छन्ति
तो [बंधनैः बद्धाः ] बंधनोंसे बंधे [पशवोऽपि ] पशु भी [तमेव ] उस मोक्ष की ही [किं
इच्छंति ] क्यों इच्छा करें ?
avinābhāvī evā, upādeyarūp anantasukhanun kāraṇ chhe; māṭe gnānīo visheṣhapaṇe mokṣhane ichchhe
chhe. 5.
Page 208 of 565
PDF/HTML Page 222 of 579
single page version
होता, [ततः ] तो [त्रिलोकः अपि ] तीनों ही लोक [निजशिरसि ] अपने मस्तकके [उपरि ]
ऊ पर [तमेव ] उसी मोक्षको [किं धरति ] क्यों रखते ?
कोई स्थान नहीं हैं, सबके ऊ पर मोक्ष ही है, और मोक्षके आगे अनंत अलोक है, वह शून्य
है, वहाँ कोई स्थान नहीं है
abhāvane mokṣha vaisheṣhiko māne chhe; teno niṣhedh karyo chhe.
Page 209 of 565
PDF/HTML Page 223 of 579
single page version
वृद्धवैशेषिकास्ते निषिद्धाः
अभाव है, परंतु केवल बुद्धि अर्थात् केवलज्ञानका अभाव नहीं है, इंद्रियोंसे उत्पन्न सुखका
अभाव है, लेकिन अतीन्द्रिय सुखकी पूर्णता है, दुःख, इच्छा, द्वेष, यत्न इन विभावरूप गुणोंका
तो अभाव ही है, केवलरूप परिणमन है, व्यवहार
कहना वृथा है
छूटकर अपने घरकी तरफ गमन करता है, वह निजघर निर्वाण ही है
chhe, tenun khaṇḍan karavāmān āvyun chhe.
nāmanā naiyāyiko kahe chhe, temanun paṇ khaṇḍan thayun.
vaḷī, jainamatamān to (mokṣhamān) indriyajanit gnān ane sukhano abhāv thatān kāī
Page 210 of 565
PDF/HTML Page 224 of 579
single page version
अतीन्द्रियरूप जो केवलज्ञान है, वह वस्तुका स्वभाव है, उसका अभाव आत्मामें नहीं हो
सकता
इंद्रियादि दस प्राण अर्थात् पाँच इंद्रियाँ, मन, वचन, काय, आयु, श्वासोच्छ्वास इन दस
प्राणोंका भी अभाव है, ज्ञानादि निज प्राणोंका अभाव नहीं है
इसीलिये मोक्ष सबसे उत्तम है
सेवंते ] क्यों सेवन करते ? कभी भी न सेवते
chhe. 6.
Page 211 of 565
PDF/HTML Page 225 of 579
single page version
सेवते हैं, केवलज्ञानादि गुण सहित सिद्धभगवान् निरंतर निर्वाणमें ही निवास करते हैं, ऐसा
निश्चित है
है, अनंत सारता लिये हुए है
māṭe mokṣhane nirantar seve? (paṇ siddha bhagavanto nirantar mokṣhane seve chhe) tethī jaṇāy chhe ke
te (mokṣha) uttam sukhane āpe chhe. siddhanā sukhanun svarūp (shrī pūjyapādakr̥ut siddhabhakti gāthā
7mān) paṇ kahyun chhe keḥ
वृद्धिह्रासव्यपेतं विषयविरहितं निःप्रतिद्वन्द्वभावम्
मुत्कृष्टानन्तसारं परमसुखमतस्तस्य सिद्धस्य जातम्
Page 212 of 565
PDF/HTML Page 226 of 579
single page version
अन्य भी भव्य जीव [परमनिरंजने ] परम निरंजनमें [मनः धृत्वा ] मन रखकर [सर्वे ] सब
ही [मोक्षं ] मोक्षको [एव ] ही [ध्यायंति ] ध्यावते हैं
rahit), anya dravyanī apekṣhā vagaranun, nirupam, amit, shāshvat, sadākāḷ, utkr̥uṣhṭa ane anant
sāravāḷun evun paramasukh have siddhabhagavānane utpanna thayun.]
have, sarva paramapuruṣhoe mokṣha ja dhyāvavā yogya chhe, em kahe chheḥ
Page 213 of 565
PDF/HTML Page 227 of 579
single page version
स्वभावनिजात्मद्रव्यसम्यक्श्रद्धानज्ञानानुचरणरूपाभेदरत्नत्रयात्मकनिर्विकल्पसमाधिसमुत्पन्नवीतराग-
सहजानन्दैकसुखरसानुभवेन पूर्णकलशवत् भरितावस्थे निरञ्जनशब्दाभिधेयपरमात्मध्याने स्थित्वा
मोक्षमेव ध्यायन्ति
निर्विकल्पत्रिगुप्तिगुप्तपरमसमाधिकाले निजशुद्धात्मैव ध्येय इति
अतीन्द्रियसुखरस उसके अनुभवसे पूर्ण कलशकी तरह भरे हुए निरंतर निराकार निजस्वरूप
परमात्माके ध्यानमें स्थिर होकर मुक्त होते हैं
वीतरागके नाममंत्रके अक्षर अथवा वीतरागके सेवक महामुनि ध्यावने योग्य हैं, तो भी वीतराग
निर्विकल्प तीन गुप्तिरूप परमसमाधिके समय अपना शुद्ध आत्मा ही ध्यान करने योग्य है, अन्य
कोई भी दूसरा पदार्थ पूर्ण अवस्थामें ध्यावने योग्य नहीं है
vītarāg sahajānandarūp sukharasanā anubhavathī pūrṇakalashanī jem paripūrṇa evā nirañjan shabdathī
kahevā yogya paramātmānā dhyānamān sthit thaīne ek mokṣhane ja dhyāve chhe.
vītarāg nirvikalpa trigupti vaḍe gupta paramasamādhikāḷamān shuddha ātmā ja dhyāvavā yogya chhe. 8.
Page 214 of 565
PDF/HTML Page 228 of 579
single page version
एक सुखका कारण मोक्ष ही है [तेन ] इस कारण तू [परं एकं तम् एव ] नियमसे एक
मोक्षका ही [विचिंतय ] चिंतवन कर जिसे कि महामुनि भी चिंतवन करते हैं
nathī, tethī he prabhākarabhaṭṭa! tun vītarāg nirvikalpa param sāmāyikamān sthit thaīne nij
shuddhātmasvabhāvane dhyāv.
shī rīte thāy?)
Page 215 of 565
PDF/HTML Page 229 of 579
single page version
रूपावलोकनादिलोचनविषयो नास्ति श्रवणरमणीयगीतवाद्यादिशब्दविषयोऽपि नास्तीति तस्मात्
ज्ञायते तत्सुखमात्मोत्थमिति
निरोधे सति विशेषेणोपलभ्यते
और गंधमाल्यादिक नाकका विषय भी नहीं है, दिव्य स्त्रियोंका रूप अवलोकनादि नेत्रका विषय
भी नहीं, और कानोंका मनोज्ञ गीत वादित्रादि शब्द विषय भी नहीं हैं, इसलिये जानते हैं कि
सुख आत्मामें ही है
puruṣhe tene pūchhyun ke ‘tame ānandamān chho ne? tyāre teṇe kahyun ke ‘ānand varte chhe’ te sukh ātmāthī
utpanna thayun chhe. jo tame kaho ke shā māṭe? to teno uttar e chhe ke te samaye strīsevanādi
sparshano viṣhay nathī, bhojanādi jihvā-indriyano viṣhay nathī, vishiṣhṭarūp gandhamāḷādi ghrāṇendriyano
viṣhay nathī, divya strī-puruṣhanān avalokanādi netrano viṣhay nathī, karṇane priy gīt vādyādi
shabdano viṣhay nathī, tethī em jaṇāy chhe ke te sukh ātmāthī utpanna thayun chhe.
Page 216 of 565
PDF/HTML Page 230 of 579
single page version
निर्व्याकुलता प्रगट ही दिख रही है, वे इंद्रादिक देवोंसे भी अधिक सुखी हैं
है ? यद्यपि वे सिद्ध दृष्टिगोचर नहीं हैं, तो भी अनुमान कर ऐसा जाना जाता है, कि सिद्धोंके
भावकर्म, द्रव्यकर्म, नोकर्म नहीं, तथा विषयोंकी प्रवृत्ति नहीं है, कोई भी विकल्प
आत्मजनित है, तथा विषय
thāy chhe. ā sukh to svasamvedanapratyakṣhathī gamya chhe ane siddhonun sukh to anumānathī paṇ
jaṇāy chhe. te ā pramāṇeḥ
samādhistha paramayogīone, pañchendriviṣhay vyāpārano abhāv hovā chhatān paṇ, potānā ātmāthī
utpanna vītarāg paramānandarūp sukhanī upalabdhi hoy chhe.
Page 217 of 565
PDF/HTML Page 231 of 579
single page version
नियमसे तू [मोक्षं मन्यस्व ] मोक्ष जान, ऐसा [ज्ञानिनः साधवः ] ज्ञानवान् मुनिराज [ब्रुवंति ]
कहते हैं, रत्नत्रयके योगसे मोक्षका साधन करते हैं, इससे उनका नाम साधु है
anantaguṇanī vyaktirūp kāryasamayasārabhūt paramātmānī prāpti te kharekhar mokṣha chhe, em
sādhugnānīo kahe chhe.
मोक्षसाधका = साधव इति ।
Page 218 of 565
PDF/HTML Page 232 of 579
single page version
ज्ञानीजन कहते हैं
देकर अनंत गुणोंका समूह [समयं न त्रुटयति ] एक समयमात्र भी नाश नहीं होता, अर्थात्
हमेशा अनंत गुण पाये जाते हैं
Page 219 of 565
PDF/HTML Page 233 of 579
single page version
न नश्यति जासु यस्य मोक्षपर्यायस्याभेदेन तदाधारजीवस्य वा सो पर तदेव केवलज्ञानादिस्वरूपं
सासउ मोक्ख-फलु शाश्वतं मोक्षफलं भवति
tyār pachhī ogaṇīs sūtro sudhī nishchayavyavahāramokṣhamārganā vyākhyānanun sthaḷ kahe
Page 220 of 565
PDF/HTML Page 234 of 579
single page version
णिच्छएं निश्चयनयेन एहउ वुत्तु एवमुक्तं भणितं तिष्ठतीति
साध्यो भवति, एवं निश्चयव्यवहारमोक्षमार्गयोः साध्यसाधकभावो ज्ञातव्यः सुवर्णसुवर्णपाषाणवत्
इति
ही [निश्चयेन ] निश्चयकर [आत्मानं ] आत्माको ही [मन्यस्व ] जाने [एवं ] ऐसा [उक्तम् ]
श्री वीतरागदेवने कहा है, ऐसा हे प्रभाक रभट्ट; तू जान
मोक्षका कारण है
ane samyakchāritramay nij ātmāne nishchayathī mokṣhanun kāraṇ jāṇo) 12.
Page 221 of 565
PDF/HTML Page 235 of 579
single page version
[दर्शनं ज्ञानं चारित्रं ] दर्शन-ज्ञान-चारित्ररूप परिणत हुआ [जीवः ] जीव [मोक्षस्य कारणं ]
मोक्षका कारण है
शुद्धात्मा ही उपादेय है, इसप्रकार रुचिरूप निश्चय करता है, वीतराग स्वसंवेदनलक्षण ज्ञानसे
जानता है, और सब रागादिक विकल्पोंके त्यागसे निज स्वरूपमें स्थिर होता है, सो
निश्चयरत्नत्रयको परिणत हुआ पुरुष ही मोक्षका मार्ग है
ātmā ja upādey chhe evī ruchirūpe nirṇay kare chhe, mātra nishchay kare chhe eṭalun ja nahi paṇ
vītarāgasvasamvedan jenun lakṣhaṇ chhe evā abhedagnānathī jāṇe chhe-parichchhedan kare chhe, mātra
parichchhedan kare chhe eṭalun ja nahi paṇ rāgādi samasta vikalpono tyāg karīne anuchare chhe
Page 222 of 565
PDF/HTML Page 236 of 579
single page version
लक्षणाभेदज्ञानेन जानाति परिच्छिनत्ति
निश्चयमोक्षमार्गो भवतीति
मोक्षमार्गो भवति यदि भवति चेत्तर्हि तत्सत्तावलोकदर्शनमभव्यानामपि विद्यते तेषामपि मोक्षो
नहीं और तुमने कहा कि जो देखे वह दर्शन, जानें वह ज्ञान, और आचरण करे वह चारित्र
है
आदि सात प्रकृतियोंका उपशम क्षयोपशम क्षय नहीं है, तथा शुद्धात्मा ही उपादेय है, ऐसी
avaloke chhe te darshan’ e pramāṇe āpe je kahyun te sattāvalokanarūp darshan kevī rīte mokṣhanun kāraṇ
thāy? jo āp kahesho ke tevun dekhavārūp darshan mokṣhanun kāraṇ thāy to te sattāvalokanadarshan
abhavyone paṇ varte chhe, to temano paṇ mokṣha thāy. paṇ abhavyano mokṣha thāy to āgamano
virodh āve chhe.
chhe, antaraṅg shuddhātmatattvanun darshan to abhavyone hotun nathī.) tame kahesho ke kem? to tenun
Page 223 of 565
PDF/HTML Page 237 of 579
single page version
भावार्थः
शुद्धात्माका सत्तावलोकन भी उसके कभी नहीं है
chāritramohanā udayathī vītarāgachāritrarūp nirvikalpa shuddhātmasattāvalokan paṇ tene sambhavatun nathī,
evo bhāvārtha chhe.
Page 224 of 565
PDF/HTML Page 238 of 579
single page version
[त्वं ] तू [परिजानीहि ] जान, [येन ] जिससे कि [परः पवित्रः ] उत्कृष्ट अर्थात् पवित्र
[भवसि ] होवे
संदेह नहीं है
व्यवहारमोक्ष
shuddha ātmānān samyakshraddhān, samyaggnān ane samyaganuṣhṭhānarūp nishchayamokṣhamārga chhe; athavā
vyavahāramokṣhamārga sādhak chhe; nishchayamokṣhamārga sādhya chhe.
Page 225 of 565
PDF/HTML Page 239 of 579
single page version
समाधिरूपो साध्यो भवतीति भावार्थः
क्रिया मिट जावे, तब गुरु वह अध्यात्मका अधिकारी हो सकता है
व्यवहाररत्नत्रय कहा है
समाधिरूप साध्य है, यह तात्पर्य हुआ
vyavahāramokṣhamārga kevī rīte sādhak chhe? ahīn prashnano parihār kare chheḥ
tyān ‘hun anantagnānarūp chhun ityādi savikalparūp sādhak chhe ane nirvikalpa samādhirūp sādhya chhe,
evo bhāvārtha chhe.’
Page 226 of 565
PDF/HTML Page 240 of 579
single page version
वह तो आस्रव सहित है, और जो निर्विकल्प है, वह आस्रव रहित है
sahit chhe ane je nirvikalpa chhe te āsrav rahit chhe.) 14.