Page 327 of 565
PDF/HTML Page 341 of 579
single page version
निर्विकल्पसमाधिसमुत्पन्नसहजानन्दपरमसमरसीभावलक्षणसुखामृतरसास्वादेन भरितामृतस्थो योऽसौ
ज्ञानमयो भावः तं भावं मुक्त्वाऽन्यद्वयव्यवहारप्रतिक्रमणप्रत्याख्यानालोचनत्रयं तदनुकूलं वन्दन-
निन्दनादिशुभोपयोगविकल्पजालं च ज्ञानिनां युक्तं न भवतीति तात्पर्यम्
ज्ञानमय [शुद्धं पवित्रम् भावं ] पवित्र शुद्ध भावको [मुक्त्वा ] छोड़कर अर्थात् इसके सिवाय
ज्ञानीको कोई कार्य करना योग्य नहीं है
समाधिसे उत्पन्न जो परमानंद परमसमरसीभाव वही हुआ अमृत
निंदनादि शुभोपयोग विकल्प
nirvikalpa samādhithī utpanna sahaj paramānandarūp param-samarasībhāvasvarūp sukhāmr̥utarasanā
āsvādathī paripūrṇa je gnānamay bhāv chhe te bhāv sivāy anya vyavahārapratikramaṇ,
vyavahārapratyākhyān, vyavahāraālochanā e traṇeyane anukūḷ vandanā, nindā ādi shubhopayoganī
vikalpajāḷ gnānīone yogya nathī. 65.
Page 328 of 565
PDF/HTML Page 342 of 579
single page version
संयमोऽस्ति नैव
[तस्य ] उसके [परं ] नियमसे [संयमः ] संयम [नैव अस्ति ] नहीं हो सकता, [यस्मात् ]
क्योंकि [तस्य ] उसके [मनःशुद्धिः न ] मनकी शुद्धता नहीं है
द्रव्यरूप व्यवहार
मालाके (पंक्तिके) प्रपंच कर उत्पन्न हुए हैं
utpanna evān apadhyān (māṭhān dhyān)thī jenun chitta rañjit (raṅgāyelun) rahe chhe, vāsit rahe chhe
Page 329 of 565
PDF/HTML Page 343 of 579
single page version
व्याख्यानमुख्यत्वेन चतुर्दशसूत्रस्थलं समाप्तम्
मुख्यत्वेन व्याख्यानम्, अत ऊर्ध्वं सूत्राष्टकपर्यन्तं परिग्रहत्यागमुख्यत्वेन व्याख्यानं, तदनन्तरं
त्रयोदशसूत्रपर्यन्तं केवलज्ञानादिगुणस्वरूपेण सर्वे जीवाः समाना इति मुख्यत्वेन व्याख्यानं
करोति
परिग्रहत्यागके व्याख्यानकी मुख्यतासे कहते हैं, तथा तेरह दोहोंमें केवलज्ञानादि गुणस्वरूपकर
सब जीव समान हैं, ऐसा व्याख्यान है
vyākhyān kare chhe, (3) tyār pachhī āṭh gāthāsūtra sudhī parigrahatyāganī mukhyatāthī vyākhyān kare
chhe, (4) tyār pachhī ter gāthāsūtra sudhī ‘kevaḷagnānādi guṇasvarūpathī sarva jīvo samān chhe’ em
mukhyapaṇe vyākhyān kare chhe. te ā pramāṇeḥ
Page 330 of 565
PDF/HTML Page 344 of 579
single page version
तेषामेव
सम्यग्दर्शन और वीतरागस्वसंवेदनज्ञान और [शुद्धानां ] शुद्धोपयोगियोंके ही [कर्मक्षयः ] कर्मोंका
नाश होता है, [तेन ] इसलिये [शुद्धः ] शुद्धोपयोग ही [प्रधानः ] जगतमें मुख्य है
संयम
अर्थात् शुद्धोपयोगरूप परमसंयम वह उन शुद्ध चेतनोपयोगियोंके ही होता है
chhe, te sanyam pūrvokta shuddha-upayogīone ja hoy chhe, athavā upekṣhā sanyam ane apahr̥ut sanyam
ke jenun bījun nām (anukrame) vītarāg sanyam ane sarāg sanyam chhe te paṇ temane ja (te
shuddhopayogīone ja) hoy chhe. athavā sāmāyikasanyam, chhedopasthāpanasanyam parihāravishuddhisanyam,
sūkṣhmasamparāyasanyam ane yathākhyātasanyam evā pāñch prakāranā sanyam chhe te paṇ temane ja prāpta
hoy chhe.
Page 331 of 565
PDF/HTML Page 345 of 579
single page version
अनीहितविपरीताभिनिवेशरहित परिणामलक्षणं क्षायिकसम्यक्त्वं केवलदर्शनं वा तेषामेव
लभ्यन्ते तेन कारणेन स एव प्रधान उपादेयः इति तात्पर्यम्
करना वह भी निश्चयशील है, और देवांगना, मनुष्यनी, तिर्यंचनी तथा काठ पत्थर चित्रामादिकी
अचेतन स्त्री
शुद्धात्मामें मग्न रहना, काम क्रोधादि शत्रुओंके वशमें न होना, प्रतापरूप विजयरूप जितेंद्री
रहना
रहित निज परिणामरूप क्षायिकसम्यक्त्व केवलदर्शन यह भी शुद्धोंके ही होता है
ja hoy chhe.
kṣhāyikasamyaktva ke kevaḷadarshan paṇ temane ja hoy chhe.
Page 332 of 565
PDF/HTML Page 346 of 579
single page version
कर्मक्षय अर्थात् द्रव्यकर्म, भावकर्म और नोकर्मका नाश तथा परमात्मस्वरूपकी प्राप्ति वह भी
शुद्धोपयोगियोंके ही होती है
ho.) 67.
Page 333 of 565
PDF/HTML Page 347 of 579
single page version
प्रगृह्णीथाः
एव ग्राह्यः
shabdathī ahīn nishchayathī jīvanā shuddha pariṇām ja samajavā ane temān (te shuddha pariṇāmamān ja)
vītarāgasarvagnapraṇīt nayavibhāgathī sarva dharmo antarbhūt thāy chhe. jem ke ahinsāsvarūp dharma, te
paṇ jīvanā shuddha bhāv vinā hoto nathī. yatishrāvakano dharma, sāgār aṇagār dharma, te paṇ
tem ja uttamakṣhamādi dashaprakārano dharma te paṇ jīvanā shuddha bhāvanī apekṣhā rākhe chhe.
धर्म समझकर [गृह्णीथाः ] अंगीकार करो
आनंद
शुद्ध भावोंके बिना नहीं होता, उत्तम क्षमादि दशलक्षणधर्म भी शुद्ध भाव बिना नहीं हो सकता,
और रत्नत्रयधर्म भी शुद्ध भावोंके बिना नहीं हो सकता
Page 334 of 565
PDF/HTML Page 348 of 579
single page version
रक्षा यह धर्म है
यहाँ आत्माका शुद्ध परिणाम ही धर्म कहा है, उसमें धर्म पाये जाते हैं, तो पहले दोहेमें और
इसमें क्या भेद है ? उसका समाधान
(jīvano shuddha bhāv) rāgadveṣhamoharahit pariṇām dharma chhe te paṇ jīvano shuddha svabhāv ja
chhe. vastuno svabhāv te dharma chhe te paṇ te pramāṇe (jīvano shuddha bhāv) chhe. kahyun paṇ chhe.
chhe, te dharma chhe.
pariṇām ja dharma chhe ane temān sarva dharmo āvī jāy chhe to bannemān shī visheṣhatā chhe?
Page 335 of 565
PDF/HTML Page 349 of 579
single page version
किसी प्रकार नहीं हो सकता
mokṣha pāme? arthāt na ja pāme.
Page 336 of 565
PDF/HTML Page 350 of 579
single page version
लेकिन [यदेव ] जब तक [चित्तस्य शुद्धिः न ] मनकी शुद्धि नहीं है, तब तक [कथमपि ]
किसी तरह [मोक्षो नास्ति ] मोक्ष नहीं हो सकता
Page 337 of 565
PDF/HTML Page 351 of 579
single page version
परलोकके भोगोंका अभिलाषी और कषायोंसे कालिमारूप हुआ अवर्तमान विषयोंका वाँछक
और वर्तमान विषयोंमें अत्यन्त आसक्त हुआ अति मोहित होनेसे भोगोंको नहीं भोगता हुआ
भी अशुद्ध भावोंसे कर्मोंको बाँधता है
तावत्कालं हे जीव क्वापि देशान्तरं गच्छ किमप्यनुष्ठानं कुरु तथापि मोक्षो नास्तीति
बध्नाति तेन कारणेन निरन्तरं चित्तशुद्धिः कर्तव्येति भावार्थः
karo topaṇ mokṣha nathī.
bhāvārtha chhe. kahyun paṇ chhe ke
bāndhe chhe.) 70.
Page 338 of 565
PDF/HTML Page 352 of 579
single page version
ātmā kramathī shubh, ashubh ane shuddha upayogarūp traṇ pariṇāmarūpe pariṇame chhe. mithyātva,
viṣhay, kaṣhāyādinā avalambanathī to ātmā pāp bāndhe chhe. arhant, siddha, āchārya, upādhyāy
[अधर्मः ] पाप होता है, [अपि ] और [एताभ्यां ] इन [द्वाभ्याम् ] दोनोंसे [विवर्जितः ] रहित
[शुद्धः ] मिथ्यात्व रागादि रहित शुद्ध परिणाम अथवा परिणामधारी पुरुष [कर्म ] ज्ञानावरणादि
कर्मको [न ] नहीं [बध्नाति ] बाँधता
न लगावें, तो शुद्ध स्फ टिक ही है, उसी तरह यह आत्मा क्रमसे अशुभ, शुभ, शुद्ध इन
परिणामोंसे परिणत होता है
है और अरहंत, सिद्ध, आचार्य, उपाध्याय, साधु इन पाँच परमेष्ठियोंके गुणस्मरण और
Page 339 of 565
PDF/HTML Page 353 of 579
single page version
māṇḍīne vishiṣhṭa guṇarūp puṇyaprakr̥itione anīhitavr̥uttithī bāndhe chhe ane shuddha ātmānā
avalambanarūp shuddha-upayogathī to kevaḷagnānādi anantaguṇarūp mokṣhane pāme chhe.
ले विशिष्ट गुणरूप पुण्यप्रकृतियोंको अवाँछीक वृत्तिसे बाँधता है
तरह उपादेय नहीं है
Page 340 of 565
PDF/HTML Page 354 of 579
single page version
मोक्ष
पाता है
क्यों दूषण देते हो ? तब श्रीगुरुने कहा
Page 341 of 565
PDF/HTML Page 355 of 579
single page version
लभ्यते सम्यग्विशेषणेन सम्यक्त्वमपि लभ्यते पानकवदेकस्यापि मध्ये त्रयमस्ति
‘samyag’ visheṣhaṇathī samyaktva āvī jāy chhe. jevī rīte ek pānakamān (pīṇāmān) anek
padārtho āvī jāy chhe tevī rīte (vītarāg nirvikalpa svasamvedanarūp gnān kahevāthī) ekanī
andar traṇey āvī jāy chhe. paṇ temanā matamān ‘vītarāg’ visheṣhaṇ nathī ane samyak
visheṣhaṇ nathī’ ‘gnānamātra’ ja chhe (‘gnānamātra’ ja eṭalun ja kahe chhe) tethī temān dūṣhaṇ
āve chhe, evo bhāvārtha chhe. 72.
कहनेसे सम्यक्त्व भी आ जाता है
सम्यग्दर्शन, ज्ञान, चारित्र ये तीनों आ जाते हैं
दूषण देते हैं, यह जानना
Page 342 of 565
PDF/HTML Page 356 of 579
single page version
कालं संसारं परिभ्रमन्ति इति
nathī ane pūrvokta svasamvedanarūp samyaggnān vagaranā jīvo ghaṇā ja kāḷ sudhī sansāramān bhaṭake
chhe.
chhe) evun āgamanun vachan chhe. 73.
वीतरागनिर्विकल्प स्वसंवेदनरूप सम्यग्ज्ञान से ही [मोक्षः ] मोक्ष है, [न भ्रांतिः ] इसमें संदेह
नहीं है
Page 343 of 565
PDF/HTML Page 357 of 579
single page version
लोकरञ्जनं मायास्थानं तदेव शल्यं तत्प्रभृतिसमस्तविकल्पकल्लोलमालात्यागेन निजशुद्धात्म-
संवित्तिनिश्चयेन संज्ञानेन सम्यग्ज्ञानेन विना मोक्ख-पउ मोक्षपदं स्वरूपं जीव हे जीव म कासु
वि जोइ मा कस्याप्यद्राक्षीः
nathī. em mānīne ek (kevaḷ) vītarāg paramānandarūp, sukharasanā anubhavarūp, chittashuddhine na
karanār koīne paṇ, bahārathī bagalā jevā veṣhathī lokarañjan karavārūp, māyāsthānarūp, shalyathī
māṇḍīne samasta vikalpanī taraṅgamāḷānā tyāgarūp, nijashuddhātma-samvittinī ekāgratārūp je sañgnān
chhe te samyaggnān vinā mokṣhapad
जानता है, कि हमारी दुष्टताको कोई नहीं जान सकता, ऐसा समझकर वीतराग परमानंद
सुखरसके अनुभवरूप चित्तकी शुद्धिको नहीं करता, तथा बाहरसे बगुलाकासा भेष मायाचाररूप
लोकरंजनके लिये धारण किया है, यही सत्य है, इसी भेषसे हमारा कल्याण होगा, इत्यादि
अनेक विकल्पोंकी कल्लोलोंसे अपवित्र है, ऐसे [कस्यापि ] किसी अज्ञानीके [मोक्षपदं ]
मोक्ष
Page 344 of 565
PDF/HTML Page 358 of 579
single page version
ज्ञानेन विना बहुनापि तपसा मोक्षो न भवतीति तात्पर्यम्
tātparya chhe. 74.
क्योंकि [तपः ] वीतरागस्वसंवेदनज्ञान रहित तप [क्षणेन ] शीघ्र ही [जीवस्य ] जीवको
[दुःखस्य कारणं ] दुःखका कारण [भवति ] होता है
Page 345 of 565
PDF/HTML Page 359 of 579
single page version
विशुद्धज्ञानदर्शनस्वभावनिजात्मावबोधो निजबोधः तस्मान्निजबोधाद्बाह्यम्
क्षणमात्रेण कालेनेति
indrādinā padanī prāptirūp bhāvī bhogonī je vāñchhā karavī te nidānabandh chhe, te ja shalya chhe. te
shalya ādithī māṇḍīne samasta manorathanā vikalpanī jvāḷāvalīthī rahitapaṇe vishuddhagnān,
vishuddhadarshan jeno svabhāv chhe evā nij ātmāno avabodh te nijabodh chhe. te nijabodhathī bāhya
shāstrādijanit je gnān chhe tenāthī kāī paṇ kārya nathī, kāraṇ ke vītarāgasvasamvedanarahit tap
jīvane kṣhaṇamātramān ja
बाह्य पदार्थोंका शास्त्र द्वारा ज्ञान है, उससे कुछ काम नहीं
उनमें मुख्यताकर पुण्यका बंध होता है
Page 346 of 565
PDF/HTML Page 360 of 579
single page version
vītarāg nityānand ja jeno ek svabhāv chhe evā nij paramātmatattvanun gnān ja nathī. ahīn
draṣhṭānt kahe chhe. sūryanā kiraṇonī sāme shun andhakārano phelāv shobhe chhe? nathī shobhato.
परद्रव्यमें प्रीति [प्रवर्धते ] बढ़े, [दिनकरकिरणानां पुरतः ] सूर्यकी किरणोंके आगे
[तमोरागः ] अन्धकारका फै लाव [किं विलसति ] कैसे शोभायमान हो सकता है ? नहीं हो
सकता