Page 347 of 565
PDF/HTML Page 361 of 579
single page version
chhe (rāgādinī vr̥uddhi thāy chhe) te kharekhar gnān ja nathī. kāraṇ ke tenā vaḍe vishiṣhṭa mokṣhaphaḷanī
prāpti thatī nathī. 76.
जानतां ] परमात्म
Page 348 of 565
PDF/HTML Page 362 of 579
single page version
सुन्दरं समीचीनं वस्तु प्रतिभाति येन कारणेन तेण ण विसयहं मणु रमइ तेन कारणेन
शुद्धात्मोपलब्धिप्रतिपक्षभूतेषु पञ्चेन्द्रियविषयरूपकामभोगेषु मनो न रमते
bījī koī paṇ vastu samīchīn lāgatī nathī tethī ek (kevaḷ) vītarāg sahajānandarūp pāramārthik
sukhanī sāthe avinābhūt paramātmāne jāṇanāranun man shuddhātmānī prāptithī pratipakṣhabhūt
pañchendriyanā viṣhayabhūt kāmabhogomān ramatun nathī. 77.
दूसरी कोई भी वस्तु सुन्दर नहीं भासती
Page 349 of 565
PDF/HTML Page 363 of 579
single page version
[तस्य ] उसको [काचेन ] काँचसे [किं गणनं ] क्या प्रयोजन है ?
परिणामोंको [करोति ] करता है, [सः ] वह [परं ] केवल [कर्म जनयति ] कर्मको उपजाता
(बाँधता) है
Page 350 of 565
PDF/HTML Page 364 of 579
single page version
शुद्धात्मप्रतिकूलमोहोदयेन जो जि करेइ य एव पुरुषः करोति
nirmoh evā shuddha ātmāthī pratikūḷ mohodayathī shubh-ashubh (sārā-narasā) pariṇāmane kare
chhe te ja (te bhāv ja) shubhāshubh karma upajāve chhe.
अज्ञानी जीव मोहके उदयसे हर्ष-विषाद भाव करता है, वह नये कर्मोंका बंध करता है
कर्मोंको बाँधता है
Page 351 of 565
PDF/HTML Page 365 of 579
single page version
तत्र कर्मानुभवप्रस्तावे राउ ण जाइ रागं न गच्छति वीतरागचिदानन्दैकस्वभावशुद्धात्मतत्त्व-
भावनोत्पन्नसुखामृततृप्तः सन् रागद्वेषौ न करोति सो स जीवः णवि बंधइ नैव बध्नाति
thato nathī-vītarāg chidānand ja jeno ek svabhāv chhe evā shuddhātmatattvanī bhāvanāthī
utpanna
āp temane shā māṭe doṣh āpo chho?
होता [सः ] वह [पुनः कर्म ] फि र कर्मको [नैव ] नहीं [बध्नाति ] बाँधता, [येन ] जिस
कर्मबंधाभाव परिणामसे [संचितं ] पहले बाँधे हुए कर्म भी [विलीयते ] नाश हो जाते हैं
उत्पन्न अतीन्द्रियसुखरूप अमृतसे तृप्त हुआ जो रागी-द्वेषी नहीं होता, वह जीव फि र ज्ञानावरणादि
कर्मोंको नहीं बाँधता है, और नये कर्मोंका बंधका अभाव होनेसे प्राचीन कर्मोंकी निर्जरा ही
होती है
भी कहते हैं, उनको तुम दोष क्यों देते हो ? उसका समाधान श्रीगुरु करते हैं
Page 352 of 565
PDF/HTML Page 366 of 579
single page version
तात्पर्यम्
āve chhe, evun tātparya chhe. 80.
तबतक [जीव ] हे जीव, [परमार्थं ] निज शुद्धात्मतत्त्वको [जानन्नपि ] शब्दसे केवल जानता
हुआ भी [नैव ] नहीं [मुच्यते ] मुक्त होता
Page 353 of 565
PDF/HTML Page 367 of 579
single page version
कालं न मुञ्चति एत्थु अत्र जगति सो णवि मुच्चइ स जीवो नैव मुच्यते ज्ञानावरणादिकर्मणा
ताम तावन्तं कालं जिय हे जीव
nathī, tyān sudhī te ā sansāramān paramārtha shabdathī vāchya evā nijashuddhātmatattvane vītarāg
anuṣhṭhān rahit thayo thako (vītarāg anuṣhṭhān vinā) kevaḷ shabdamātrathī ja jāṇato thako
gnānāvaraṇādi karmathī mūkāto nathī. e bhāvārtha chhe ke nij shuddha ātmasvabhāvanun gnān hovā chhatān
paṇ shuddha ātmānī prāptisvarūp vītarāg chāritranī bhāvanā vinā mokṣha maḷato nathī. 81.
हुआ भी वीतरागचारित्रकी भावनाके बिना मोक्षको नहीं पाता
Page 354 of 565
PDF/HTML Page 368 of 579
single page version
निज-शुद्धात्मा तत्र निरन्तरानुष्ठानाभावात् ताव ण मुंचइ तावन्तं कालं न मुच्यते
सम्यगनुभवतीति
jaṇāy chhe topaṇ nishchayanayathī vītarāgasvasamvedanarūp gnānathī ja jaṇāy chhe. ane vyavahāranayathī
jo ke bahiraṅg sahakārī kāraṇabhūt anashanādi bār prakāranā tapathī sādhavāmān āve chhe topaṇ
nishchayanayathī nirvikalpa shuddha ātmāmān vishrāntisvarūp vītarāg chāritrathī ja sādhavāmān āve chhe,
te nijashuddhātmāmān nirantar anuṣhṭhānanā abhāvathī ātmā jyān sudhī ā pūrvokta lakṣhaṇavāḷā
paramārthane samyag jāṇato nathī, samyag shraddhato nathī ane samyag anubhavato nathī tyān sudhī
karmathī chhūṭato nathī.
और जबतक [एवं ] पूर्व कहे हुए [परमार्थं ] परमात्माको [नैव मनुते ] नहीं जानता, या अच्छी
तरह अनुभव नहीं करता है, [तावत् ] तबतक [न मुच्यते ] नहीं छूटता
बारह प्रकारके तपसे साधा जाता है, तो भी निश्चयनयसे निर्विकल्पवीतरागचारित्रसे ही आत्माकी
सिद्धि है
लिए ही किया जाता है, जैसे दीपकसे वस्तुको देखकर वस्तुको उठा लेते हैं, और दीपकको छोड़
Page 355 of 565
PDF/HTML Page 369 of 579
single page version
शास्त्रविकल्पस्त्यज्यत इति
jāṇīne ane grahīne pradīpasthānīy shāstranā vikalpane chhoḍavāmān āve chhe. 82.
जानकर उस शुद्धात्मतत्त्वका अनुभव करना चाहिए, और शास्त्रका विकल्प छोड़ना चाहिए
ऐसा कहते हैं
है, जो विकल्प नहीं मेंटता, वह [देहे ] शरीरमें [वसंतमपि ] रहते हुए भी [निर्मलं
परमात्मानम् ] निर्मल परमात्माको [नैव मन्यते ] नहीं श्रद्धानमें लाता
Page 356 of 565
PDF/HTML Page 370 of 579
single page version
भावस्य प्रतिपक्षभूतं मिथ्यात्वरागादिविकल्पं न हन्ति
भावयतीति तात्पर्यम्
mithyātva, rāgādi vikalpano nāsh karato nathī. mātra vikalpano nāsh karato nathī eṭalun ja
nahi, paṇ dehamān rahevā chhatān paṇ nirmaḷ-karmamaḷ rahit-nij paramātmāne shraddhato nathī, te
jaḍ
(viṣhay kaṣhāyane chhoḍavā māṭe) ane shuddha ātmānī bhāvanānun smaraṇ draḍh karavā māṭe ane
bahirviṣhayamān vyavahāragnānanī vr̥uddhi arthe bījā jīvone dharmopadesh āpavo, tem chhatān paṇ
parane upadeshavānā bahānā dvārā mukhyapaṇe svakīy jīv ja sambodhavo. kevī rīte? te ā
pramāṇeḥ
karo. āvun tātparya chhe. 83.
भावनाके दृढीकरण हेतु परजीवोंको धर्मोपदेश देना, उसमें भी परके उपदेशके बहानेसे
मुख्यताकर अपना जीव हीको संबोधना
नहीं लगती होगी, तुम भी अपने मनमें विचार करो
Page 357 of 565
PDF/HTML Page 371 of 579
single page version
(shrotāonā manane rañjak karanār evā shāstravaktā hovā rūp) vāgmitva, ityādi lakṣhaṇavāḷun
shāstrajanit gnān kahevāy chhe topaṇ nishchayanayathī paramātmasvarūpanā prakāshak adhyātmashāstrathī
जिसको [वरः बोधः न ] उत्तम ज्ञान नहीं हुआ, [स ] वह [किं ] क्या [मूढः न ] मूर्ख नहीं
है ? [तथ्यम् ] मूर्ख ही है, इसमें संदेह नहीं
और श्रोताओं के मनको अनुरागी करनेवाला शास्त्रका वक्ता होनेरूप वाग्मित्व, इत्यादि
लक्षणोंवाला शास्त्रजनित ज्ञान होता है, तो भी निश्चयनयसे वीतरागस्वसंवेदनरूप ही ज्ञानकी
Page 358 of 565
PDF/HTML Page 372 of 579
single page version
nahi. te anubodh vinā (vītarāg svasamvedanarūp gnān vinā) shāstra bhaṇyo hovā chhatān paṇ
mūḍh chhe.
jīv vairāgya vinā siddhi pāmato nathī) vaḷī kahyun chhe ke
anājanā kaṇothī rahit ghaṇun parāḷ nirarthak saṅgrah karavā jevun karyun) ityādi pāṭh mātra grahīne
ane bahu shāstranā jāṇanārāone doṣh na devo. te bahushrutagnoe paṇ anya alpashrutagna
ही पढ़कर सुधर जाते हैं
कण रहित बहुत भूसेका ढेर कर लिया हो, वह किसी कामका नहीं है
शास्त्रज्ञोंकी निंदा नहीं करनी चाहिए
Page 359 of 565
PDF/HTML Page 373 of 579
single page version
gnānatapashcharaṇ vagere nāsh pāme chhe, evo bhāvārtha chhe. 84.
[ज्ञानविवर्जितः ] ज्ञानरहित हैं, [स एव ] वह [मुनिवरः न भवति ] मुनीश्वर नहीं हैं, संसारी
हैं
Page 360 of 565
PDF/HTML Page 374 of 579
single page version
प्रभृतिविविधपक्षिकोलाहलमनोहरं यदर्हद्वीतरागसर्वज्ञस्वरूपं तदेव निश्चयेन गङ्गादितीर्थं न
लोकव्यवहारप्रसिद्धं गङ्गादिकम्
तीर्थंकरपरमदेवादिगुणस्मरणहेतुभूतं मुख्यवृत्त्या पुण्यबन्धकारणं तन्निर्वाणस्थानादिकं च तीर्थ-
मिति
karṇane sukhakārī evā divyadhvanirūp rājahansādi vividh pakṣhīonā kolāhalathī manohar evun je
arhant vītarāg sarvagnanun svarūp te ja nishchayathī (kharekhar) gaṅgādi tīrtha chhe, paṇ lokavyavahāramān
prasiddha evā gaṅgādi, te tīrtha nathī.
chhe ane vyavahāranayathī tīrthaṅkar paramadevādinā guṇasmaraṇanā kāraṇabhūt ane mukhyapaṇe puṇyabandhanā
kāraṇarūp te nirvāṇasthān ādi tīrtha chhe.
पक्षियोंके शब्दोंसे महामनोहर जो अरहंत वीतराग सर्वज्ञ वे ही निश्चयसे महातीर्थ हैं, उनके
समान अन्य तीर्थ नहीं हैं
कोई तीर्थ नहीं है, और व्यवहारनयसे तीर्थंकर परमदेवादिके गुणस्मरणके कारण मुख्यतासे शुभ
बंधके कारण ऐसे जो कैलास, सम्मेदशिखर आदि निर्वाणस्थान हैं, वे भी व्यवहारमात्र तीर्थ
कहे हैं
Page 361 of 565
PDF/HTML Page 375 of 579
single page version
dehane pr̥uthagbhūt jāṇīne potānā dehane paṇ tyaje chhe ane mūḍhātmā (bahirātmā) te sarvane potānā
kare chhe. 86.
छोड़ देते हैं, अर्थात् शरीरका भी ममत्व छोड़ देते हैं, तो फि र पुत्र, स्त्री आदिका क्या कहना
है ? ये तो प्रत्यक्षसे जुदे हैं, और द्रव्यलिंगीमुनि लिंग(भेष)में आत्म
कलत्रादिकी तो बात अलग रहे जो अपने आत्म
Page 362 of 565
PDF/HTML Page 376 of 579
single page version
अशेषम् ] इस समस्त [भुवनम् अपि ] जगत्को ही [परं ] नियमसे [लातुं इच्छति ] लेनेकी
इच्छा करता है, अर्थात् सब संसारके भोगोंकी इच्छा करता है, तपश्चरणादि कायक्लेशसे
स्वर्गादिके सुखोंको चाहता है, और ज्ञानीजन कर्मोंके क्षयके लिये तपश्चरणादि करता है,
भोगोंका अभिलाषी नहीं है
Page 363 of 565
PDF/HTML Page 377 of 579
single page version
समस्तमिथ्यात्वरागाद्यास्रवेभ्यः पृथग्रूपेण परिच्छित्तिरूपं सम्यग्ज्ञानं, तत्रैव रागादिपरिहाररूपेण
निश्चलचित्तवृत्तिः सम्यक्चारित्रम् इत्येवं निश्चयरत्नत्रयस्वरूपं तत्त्रयात्मकमात्मानमरोचमानस्तथै-
वाजानन्नभावयंश्च मूढात्मा
pr̥uthakrūpe parichchhittirūp samyaggnān ane rāgādinā parihārarūpe te ja paramātmāmān
nishchaḷachittavr̥uttirūp samyakchāritra evā nishchayaratnatrayasvarūp trayātmak ātmānī ruchi na karato
tem ja tene na jāṇato ane tene na bhāvato mūḍhātmā samasta jagatane dharmanā bahānāthī
(bhogavavānā bahānāthī) grahaṇ karavāne ichchhe chhe, jyāre pūrvokta gnānī (jagatanā samasta
bhogone) chhoḍavā ichchhe chhe. 87.
chheḥ
परमात्माका जो ज्ञान, वह सम्यग्ज्ञान और उसीमें निश्चल चित्तकी वृत्ति वह सम्यक्चारित्र, यह
निश्चयरत्नत्रयरूप जो शुद्धात्माकी रुचि जिसके नहीं, ऐसा मूढ़जन आत्मा को नहीं जानता हुआ,
और नहीं अनुभवता हुआ जगत्के समस्त भोगोंको धर्मके बहानेसे लेना चाहता है, तथा ज्ञानीजन
समस्त भोगोंसे उदास है, जो विद्यमान भोग थे, वे सब छोड़ दिये और आगामी वाँछा नहीं
है, ऐसा जानना
लज्जावान् होता है
Page 364 of 565
PDF/HTML Page 378 of 579
single page version
इति तात्पर्यम्
vītarāgachāritrathī nahi bhāvato, mūḍhātmā jinadīkṣhā āpavī vagere shubh anuṣhṭhānane ane
pustak vagere upakaraṇane puṇyabandhanun kāraṇ ane paramparāe muktinun kāraṇ māne chhe. gnānī
sākṣhāt puṇyabandhanun kāraṇ ane paramparāe muktinun kāraṇ mānatā hovā chhatān paṇ nishchayathī
temane muktinun kāraṇ mānatā nathī. 88.
[एतैः ] इन बाह्य पदार्थोंसे [लज्जते ] शरमाता है, क्योंकि इन सबोंको [बंधस्य हेतुं ] बंधका
कारण [जानन् ] जानता है
दानादि शुभ आचरण और पुस्तकादि उपकरण उनको मुक्तिके कारण मानता है, और ज्ञानीजन
इनको साक्षात् पुण्यबंधके कारण जानता है, परम्पराय मुक्तिके कारण मानता है
मुक्तिके कारण नहीं हैं
Page 365 of 565
PDF/HTML Page 379 of 579
single page version
dūr karanār) koī svādiṣhṭa auṣhadh laīne jībhanī lampaṭatāthī (svādano lolupī thaī adhik mātrāmān
(खोटे मार्गमें) [पातिताः ] डाल देते हैं
अधिक लेके औषधिका ही अजीर्ण करता है, उसी तरह अज्ञानी कोई द्रव्यलिंगी यती विनयवान्
Page 366 of 565
PDF/HTML Page 380 of 579
single page version
विनीतवनितादिकं मोहभयेन त्यक्त्वा जिनदीक्षां गृहीत्वा च शुद्धबुद्धैकस्वभावनिजशुद्धात्मतत्त्व-
सम्यक्श्रद्धानज्ञानानुष्ठानरूपनीरोगत्वप्रतिपक्षभूतमजीर्णरोगस्थानीयं मोहमुत्पाद्यात्मनः
पर्यायशरीरसहकारिभूतमन्नपानसंयमशौचज्ञानोपकरणतृणमयप्रावरणादिकं किमपि गृह्णाति तथापि
vagerene (ajīrṇarogasthānīy) mohanā bhayathī chhoḍīne ane jinadīkṣhā grahīne kāī paṇ
auṣhadhasthānīy upakaraṇādine grahīne shuddha-buddha ja jeno ek svabhāv chhe evā nijashuddhātmatattvanān
samyak shraddhān, samyak gnān ane samyag anuṣhṭhānarūp nirogapaṇānā pratipakṣhabhūt
ajīrṇarogasthānīy (ajīrṇa rog samān) potāne moh upajāve chhe. paṇ gnānī tevo nathī.
bhāvasanyamanā rakṣhaṇārthe vishiṣhṭa sanhananādi shaktino abhāv hotān, jo ke tapanun sādhan je sharīr
tenā rakṣhānā sahakārībhūt anna, jaḷ, sanyam, shauch, gnānanā upakaraṇo kamaṇḍal, pīñchhī ane shāstro
लिये वैराग्य धारण करके औषधि समान जो उपकरणादि उनको ही ग्रहण करके उन्हींका
अनुरागी (प्रेमी) होता है, उनकी बुद्धिसे सुख मानता है, वह औषधिका ही अजीर्ण करता है
शुद्धोपयोगरूप संयमके धारक हैं, उनके शुद्धात्माकी अनुभूतिसे विपरीत सब ही परिग्रह त्यागने
योग्य है
रक्षाके निमित्त हीन संहननके होनेपर उत्कृष्ट शक्तिके अभावसे यद्यपि तपका साधन शरीरकी
रक्षाके निमित्त अन्न जलका ग्रहण होता है, उस अन्न जलके लेनेसे मल
पुस्तक इनको ग्रहण करते हैं, तो भी इनमें ममता नहीं है, प्रयोजनमात्र प्रथम अवस्थामें धारते