adhikAr-2 dohA-190 ]paramAtmaprakAsha [ 519
कर्तारः । मुणि परमाराध्यध्यानरतास्तपोधनाः । कान् मुञ्चन्ति । सुहासुह-भावडा शुभाशुभ-
मनोवचनकाय व्यापार रहितान् शुद्धात्मद्रव्याद्विपरीतान् शुभाशुभभावान् परिणामान् । कति-
संख्योपेतान् । सयल वि समस्तानपि । अयं भावार्थः । समस्तपरद्रव्याशारहितात् स्वशुद्धात्मस्व-
भावाद्विपरीता या आशापीहलोकपरलोकाशा यावत्तिष्ठति मनसि तावद् दुःखी जीव इति ज्ञात्वा
सर्वपरद्रव्याशारहितशुद्धात्मद्रव्यभावना कर्तव्येति । तथा चोक्त म् — ‘‘आसापिसायगहिओ जीवो
पावेइ दारुणं दुक्खं । आसा जाहं णियत्ता ताहं णियत्ताइं सयलदुक्खाइं ।।’’ ।।१९०।।
अथ —
३२२) घोरु करंतु वि तव-चरणु सयल वि सत्थ मुणंतु ।
परम-समाहि-विवज्जयउ णवि देक्खइ सिउ संतु ।।१९१।।
ArAdhyadhyAnarat tapodhano samasta shubhAshubh manavachanakAyavyApArathI rahit evA
shuddhaAtmadravyathI viparIt shubhAshubh pariNAmone chhoDe chhe.
bhAvArtha em chhe ke samastaparadravyanI AshAthI rahit evA svashuddha AtmasvabhAvathI
viparIt je A lok ane paralokanI AshA jyAn sudhI manamAn rahe chhe tyAn sudhI jIv dukhI
chhe, em jANIne sarvaparadravyanI AshA rahit evA shuddha AtmadravyanI bhAvanA karavI joIe.
vaLI kahyun chhe ke –
‘‘आसापिसायगहिओ जीवो पावेइ दारुणं दुक्खं ।
आसा जाहं णियत्ता ताहं णियत्ताई सयलदुक्खाइं ।।’’
(artha — AshArUpI pishAchathI grahAyelo jIv dAruN dukh pAme chhe. jemaNe AshA
chhoDI teo sarva dukhothI mukta thayA chhe.) ।।190.
vaLI (have em kahe chhe ke paramasamAdhi vinA shuddha AtmA dekhI shakAto nathI) —
विपरीत जो इस लोक परलोककी आशा, वह जब तक मनमें स्थित है, तबतक यह जीव दुःखी
है । ऐसा जानकर सब परद्रव्यकी आशासे रहित जो शुद्धात्मद्रव्य उसकी भावना करनी चाहिये ।
ऐसा ही कथन अन्य जगह भी है — आशारूप पिशाचसे घिरा हुआ यह जीव महान् भयंकर
दुःख पाता है, जिन मुनियोंने आशा छोड़ी, उन्होंने सब दुःख दूर किये, क्योंकि दुःखका मूल
आशा ही है ।।१९०।।
आगे ऐसा कहते हैं, कि जो परमसमाधिके रहित है, वह शुद्ध आत्माको नहीं देख
सकता —