परमात्मविपरीतमानसविकल्पजालरहितत्वादमनस्कः, अतीन्द्रियशुद्धात्मविपरीतेनेन्द्रिय-
ग्रामेण रहितत्वादतीन्द्रियः, लोकालोकप्रकाशक केवलज्ञानेन निर्वृत्तत्वात् ज्ञानमयः, अमूर्तात्म-
विपरीतलक्षणया स्पर्शरसगन्धवर्णवत्या मूर्त्या वर्जितत्वान्मूर्तिविरहितः, अन्यद्रव्यासाधारणया-
शुद्धचेतनया निष्पन्नत्वाच्चिन्मात्रः । कोऽसौ । आत्मा । पुनश्च किंविशिष्टः । वीतराग-
स्वसंवेदनज्ञानेन ग्राह्योऽपीन्द्रियाणामविषयश्च लक्षणमिदं निरुक्तं निश्चितमिति । अत्रोक्त-
लक्षणपरमात्मोपादेय इति तात्पर्यार्थः ।।३१।।
अथ संसारशरीरभोगनिर्विण्णो भूत्वा यः शुद्धात्मानं ध्यायति तस्य संसारवल्ली
नश्यतीति कथयति —
३२) भव-तणु-भोय-विरत्त-मणु जो अप्पा झाएइ ।
तासु गुरुक्की वेल्लडी संसारिणि तुट्टेइ ।।३२।।
भवतनुभोगविरक्तमना य आत्मानं ध्यायति ।
तस्य गुर्वी वल्ली सांसारिकी त्रुटयति ।।३२।।
कहे गये हैं, वही आत्मा है,वही उपादेय है, आराधने योग्य है, यह तात्पर्य निकला ।।३१।।
आगे जो कोई संसार, शरीर, भोगोंसे विरक्त होके शुद्धात्माका ध्यान करता है । उसीके
संसाररूपी बेल नाशको प्राप्त हो जाती है, इसे कहते हैं —
गाथा – ३२
अन्वयार्थ : — [यः ] जो जीव [भवतनुभोगविरक्तमनाः ] संसार, शरीर और भोगोंमें
bhAvArtha — AtmA paramAtmAthI viparIt evA mAnasik vikalpajALathI rahit
hovAthI manathI rahit chhe, atIndriy shuddha AtmAthI viparIt indriyasamUhathI rahit hovAthI
atIndriy chhe, lokAlokanA prakAshak kevaLagnAnathI rachAyelo hovAthI gnAnamay chhe, amUrta
AtmAthI viparIt lakShaNavALI sparsha, ras, gandh, varNarUp mUrtithI rahit hovAthI mUrti rahit
chhe. anya dravyonI sAthe asAdhAraN evI shuddha chetanAthI niShpanna hovAthI chinmAtra chhe ane
vItarAg svasamvedanarUp gnAnathI grAhya hovA chhatAn indriyone agochar chhe. Avun lakShaN (shuddha
AtmAnun) nishchitapaNe kahevAmAn Avyun chhe.
ahIn ukta lakShaNavALo paramAtmA ja upAdey chhe evo tAtparyArtha chhe. 31.
have je sansAr, sharIr, ane bhogothI virakta thaIne shuddha AtmAnun dhyAn kare chhe tenI
sansAravallI nAsh pAme chhe em kahe chhe —
adhikAr-1 dohA-32 ]paramAtmaprakAsha [ 61