Parmatma Prakash (Gujarati Hindi) (itrans transliteration).

< Previous Page   Next Page >


Page 398 of 565
PDF/HTML Page 412 of 579

background image
Shri Digambar Jain Swadhyay Mandir Trust, Songadh - 364250
shrI diga.nbar jain svAdhyAyama.ndir TrasTa, sonagaDh - 364250
398 ]yogIndudevavirachit: [ adhikAr-2 : dohA-108
परु जाणंतु वि इत्यादि पदखण्डनारूपेण व्याख्यानं क्रियते परु जाणंतु वि परद्रव्यं
जानन्तोऽपि के ते परम-मुणि वीतरागस्वसंवेदनज्ञानरताः परममुनयः किं कुर्वन्ति पर-
संसग्गु चयंति परसंसर्गं त्यजन्ति निश्चयेनाभ्यन्तरे रागादिभावकर्मज्ञानावरणादिद्रव्यकर्मशरीरादि-
नोकर्म च बहिर्विषये मिथ्यात्वरागादिपरिणतासंवृतजनोऽपि परद्रव्यं भण्यते
तत्संसर्गं परिहरन्ति
यतः कारणात् पर-संगइँ [?] पूर्वोक्त बाह्याभ्यन्तर परद्रव्यसंसर्गेण परमप्पयहं वीतराग-
नित्यानन्दैकस्वभावपरमसमरसीभावपरिणतपरमात्मतत्त्वस्य
कथंभूतस्य लक्खहं लक्ष्यस्य
ध्येयभूतस्य धनुर्विद्याभ्यासप्रस्तावे लक्ष्यरूपस्यैव जेण चलंति येन कारणेन चलन्ति त्रिगुप्तिसमाधेः
सकाशात् च्युता भवन्तीति
अत्र परमध्यानाविघातकत्वान्मिथ्यात्वरागादिपरिणामस्तत्परिणतः
पुरुषरूपो वा परसंसर्गस्त्यजनीय इति भावार्थः ।।१०८।।
bhAvArtha:vItarAg svasa.nvedanaj~nAnamA.n rat paramamunio paradravyane jANatA thakA
parasa.nsargane ChoDe ChenishchayathI abhya.ntaramA.n rAgAdi bhAvakarma, j~nAnAvaraNAdi dravyakarma ane sharIrAdi
nokarma tathA bahAramA.n mithyAtva, rAgAdirUpe pariNat asa.nvR^itajan (asa.nyamI jIv) e badhu.n paradravya
kahevAy Che, teno sa.ng ChoDe Che; kAraN ke jevI rIte dhanurvidyAnA abhyAs samaye bIje lakSha jatA.n,
dhanurdhArI lakShyarUpathI chalit thAy Che tevI rIte munio pUrvokta bAhya, abhya.ntar paradravyanA sa.nsargathI
dhyeyabhUt, vItarAganityAna.nd ja jeno ek svabhAv Che evA paramasamarasI bhAvarUpe pariNat
paramAtmatattvathI chalit thAy Che
traN guptiyukta samAdhithI chyut thAy Che.
ahI.n, paramadhyAnanA vighAtak hovAthI mithyAtva, rAgAdi pariNAmarUp athavA
mithyAtva rAgAdi pariNAmomA.n pariNat puruSharUp evo parasa.nsarga ChoDavA yogya Che, evo bhAvArtha
Che. 108.
[त्यजंति ] छोड़ देते हैं [येन ] क्योंकि [परसंगेन ] परद्रव्यके सम्बन्धसे [लक्ष्यस्य ] ध्यान
करने योग्य जो [परमात्मनः ] परमपद उससे [चलंति ] चलायमान हो जाते हैं
भावार्थ :शुद्धोपयोगी मुनि वीतराग स्वसंवेदनज्ञानमें लीन हुए परद्रव्योंके साथ
सम्बन्ध छोड़ देते हैं अंदरके विकार रागादि भावकर्म और बाहरके शरीरादि ये सब परद्रव्य
कहे जाते हैं वे मुनिराज एक आत्मभावके सिवाय सब परद्रव्यका संसर्ग (सम्बन्ध) छोड़
देते हैं तथा रागी, द्वेषी, मिथ्यात्वी, असंयमी जीवोंका सम्बन्ध छोड़ देते हैं इनके संसर्गसे
परमपद जो वीतरागनित्यानंद अमूर्तस्वभाव परमसमरसीभावरूप जो परमात्मतत्त्व ध्यावने योग्य
है, उससे चलायमान हो जाते हैं, अर्थात् तीन गुप्तिरूप परमसमाधिसे रहित हो जाते हैं
यहाँ
पर परमध्यानके घातक जो मिथ्यात्व रागादि अशुद्ध परिणाम तथा रागी-द्वेषी पुरुषोंका संसर्ग
सर्वथा त्याग करना चाहिये, यह सारांश है
।।१०८।।