Page 130 of 513
PDF/HTML Page 161 of 544
single page version
हि सदशनायोदन्यावृषस्यादिभिस्तृष्णाव्यक्तिभिरुपेतत्वात् अत्यन्ताकुलतया, विच्छिन्नं हि सदसद्वेद्योदयप्रच्यावितसद्वेद्योदयप्रवृत्ततयाऽनुभवत्वादुद्भूतविपक्षतया, बन्धकारणं हि सद्विषयो- पभोगमार्गानुलग्नरागादिदोषसेनानुसारसंगच्छमानघनकर्मपांसुपटलत्वादुदर्कदुःसहतया, विषमं हि सदभिवृद्धिपरिहाणिपरिणतत्वादत्यन्तविसंष्ठुलतया च दुःखमेव भवति । अथैवं पुण्यमपि पापवद्दुःखसाधनमायातम् ।।७६।। प्रभृत्यनेकापध्यानवशेन भाविनरकादिदुःखोत्पादककर्मबन्धोत्पादकत्वाद्बन्धकारणमिन्द्रियसुखं, अतीन्द्रिय- सुखं तु सर्वापध्यानरहितत्वादबन्धकारणम् । विसमं विगतः शमः परमोपशमो यत्र तद्विषममतृप्तिकरं हानिवृद्धिसहितत्वाद्वा विषमं, अतीन्द्रियसुखं तु परमतृप्तिकरं हानिवृद्धिरहितम् । जं इंदिएहिं लद्धं तं सोक्खं दुक्खमेव तहा यदिन्द्रियैर्लब्धं संसारसुखं तत्सुखं यथा पूर्वोक्तपञ्चविशेषणविशिष्टं भवति तथैव दुःखमेवेत्यभिप्रायः ।।७६।। एवं पुण्यानि जीवस्य तृष्णोत्पादकत्वेन दुःखकारणानि भवन्तीति कथनरूपेण द्वितीयस्थले गाथाचतुष्टयं गतम् । अथ निश्चयेन पुण्यपापयोर्विशेषो नास्तीति कथयन् पुण्य- (2) ‘bādhāsahit’ hotun thakun khāvānī ichchhā, pāṇī pīvānī ichchhā, maithunanī ichchhā ityādi tr̥uṣhṇāvyaktio ( – tr̥uṣhṇānī pragaṭatāo) sahit hovāne līdhe atyant ākuḷ chhe, (3) ‘vichchhinna’ hotun thakun ashātāvedanīyano uday jene 1chyut kare chhe evā shātāvedanīyanā uday vaḍe pravartatun anubhavamān āvatun hovāne līdhe vipakṣhanī utpattivāḷun chhe, (4) ‘bandhanun kāraṇ’ hotun thakun viṣhayopabhoganā mārgane lāgelī ( – vaḷagelī) rāgādi doṣhonī senā anusār karmarajanān 2ghan paṭalano sambandh thato hovāne līdhe pariṇāme duḥsah chhe, ane (5) ‘viṣham’ hotun thakun hānivr̥uddhimān pariṇamatun hovāne līdhe atyant asthir chhe; māṭe te (indriyasukh) duḥkh ja chhe.
jo ām chhe ( arthāt jo indriyasukh duḥkh ja chhe) to puṇya paṇ, pāpanī jem, duḥkhanun sādhan chhe em phalit thayun.
bhāvārthaḥ — indriyasukh duḥkh ja chhe, kāraṇ ke te parādhīn chhe, atyant ākuḷ chhe, vipakṣhanī ( – virodhīnī) utpattivāḷun chhe, pariṇāme duḥsah chhe ane atyant asthir chhe.
āmānthī em phalit thayun ke puṇya paṇ duḥkhanun ja sādhan chhe. 76. 1. chyut karavun = khaseḍavun; padabhraṣhṭa karavun. (shātāvedanīyano uday tenī sthiti anusār rahīne khasī
jāy chhe ane ashātāvedanīyano uday āve chhe.) 2. ghan paṭal = ghaṭṭa (ghāṭā) thar; ghaṇo jaththo.
Page 131 of 513
PDF/HTML Page 162 of 544
single page version
एवमुक्तक्रमेण शुभाशुभोपयोगद्वैतमिव सुखदुःखद्वैतमिव च न खलु परमार्थतः पुण्यपापद्वैतमवतिष्ठते, उभयत्राप्यनात्मधर्मत्वाविशेषत्वात् । यस्तु पुनरनयोः कल्याणकालायस- पापयोर्व्याख्यानमुपसंहरति — ण हि मण्णदि जो एवं न हि मन्यते य एवम् । किम् । णत्थि विसेसो त्ति पुण्णपावाणं पुण्यपापयोर्निश्चयेन विशेषो नास्ति । स किं करोति । हिंडदि घोरमपारं संसारं हिण्डति भ्रमति । कम् । संसारम् । कथंभूतम् । घोरम् अपारं चाभव्यापेक्षया । कथंभूतः । मोहसंछण्णो मोहप्रच्छादित इति । तथाहि – द्रव्यपुण्यपापयोर्व्यवहारेण भेदः, भावपुण्यपापयोस्तत्फलभूतसुखदुःखयोश्चाशुद्धनिश्चयेन भेदः,
have puṇya ane pāpanun avisheṣhapaṇun nishchit karatā thakā (ā viṣhayano) upasanhār kare chheḥ —
anvayārthaḥ — [एवं] e rīte [पुण्यपापयोः] puṇya ane pāpamān [विशेषः नास्ति] taphāvat nathī [इति] em [यः] je [न हि मन्यते] nathī mānato, [मोहसंछन्नः] te mohāchchhādit vartato thako [घोरं अपारं संसारं] ghor apār sansāramān [हिण्डति] paribhramaṇ kare chhe.
ṭīkāḥ — em pūrvokta rīte, shubhāshubh upayoganā dvaitanī māphak ane sukh- duḥkhanā dvaitanī māphak, paramārthe puṇyapāpanun dvait ṭakatun – rahetun nathī; kāraṇ ke bannemān anātmadharmapaṇun avisheṣh arthāt samān chhe. (paramārthe jem shubhopayog ane ashubhopayogarūp dvait hayāt nathī, jem 1sukh ane duḥkharūp dvait hayāt nathī, tem puṇya ane pāparūp dvait paṇ hayāt nathī; kāraṇ ke puṇya ane pāp banne ātmānā dharma nahi hovāthī nishchayathī samān ja chhe.) ām hovā chhatān, je jīv te bemān — suvarṇanī 1. sukh = indriyasukh
Page 132 of 513
PDF/HTML Page 163 of 544
single page version
निगडयोरिवाहङ्कारिकं विशेषमभिमन्यमानोऽहमिन्द्रपदादिसंपदां निदानमिति निर्भरतरं धर्मानु- रागमवलम्बते स खलूपरक्तचित्तभित्तितया तिरस्कृतशुद्धोपयोगशक्तिरासंसारं शारीरं दुःख- मेवानुभवति ।।७७।।
अथैवमवधारितशुभाशुभोपयोगाविशेषः समस्तमपि रागद्वेषद्वैतमपहासयन्नशेषदुःख- क्षयाय सुनिश्चितमनाः शुद्धोपयोगमधिवसति —
विपरीतदर्शनचारित्रमोहप्रच्छादितः सुवर्णलोहनिगडद्वयसमानपुण्यपापद्वयबद्धः सन् संसाररहितशुद्धात्मनो
विपरीतं संसारं भ्रमतीत्यर्थः ।।७७।। अथैवं शुभाशुभयोः समानत्वपरिज्ञानेन निश्चितशुद्धात्मतत्त्वः सन्
bhāvārthaḥ — jem suvarṇanī beḍī ane lokhaṇḍanī beḍī banne avisheṣhapaṇe bāndhavānun ja kām kare chhe, tem puṇya ane pāp banne avisheṣhapaṇe bandhan ja chhe. je jīv puṇya ane pāpanun avisheṣhapaṇun kadī mānato nathī, tene ā bhayaṅkar sansāramān rajhaḷavāno kadī ant āvato nathī. 77.
have, e rīte shubh ane ashubh upayoganun avisheṣhapaṇun avadhārīne, samasta rāgadveṣhanā dvaitane dūr karatā thakā, asheṣh duḥkhano kṣhay karavāno manamān draḍh nishchay karī shuddhopayogamān vase chhe ( – tene aṅgīkār kare chhe)ḥ —
Page 133 of 513
PDF/HTML Page 164 of 544
single page version
यो हि नाम शुभानामशुभानां च भावानामविशेषदर्शनेन सम्यक्परिच्छिन्न- वस्तुस्वरूपः स्वपरविभागावस्थितेषु समग्रेषु ससमग्रपर्यायेषु द्रव्येषु रागं द्वेषं चाशेषमेव परिवर्जयति स किलैकान्तेनोपयोगविशुद्धतया परित्यक्तपरद्रव्यालम्बनोऽग्निरिवायःपिण्डा- दननुष्ठितायःसारः प्रचण्डघनघातस्थानीयं शारीरं दुःखं क्षपयति । ततो ममायमेवैकः शरणं शुद्धोपयोगः ।।७८।। दुःखक्षयाय शुद्धोपयोगानुष्ठानं स्वीकरोति — एवं विदिदत्थो जो एवं चिदानन्दैकस्वभावं परमात्मतत्त्व- मेवोपादेयमन्यदशेषं हेयमिति हेयोपादेयपरिज्ञानेन विदितार्थतत्त्वो भूत्वा यः दव्वेसु ण रागमेदि दोसं वा निजशुद्धात्मद्रव्यादन्येषु शुभाशुभसर्वद्रव्येषु रागं द्वेषं वा न गच्छति उवओगविसुद्धो सो रागादिरहित- शुद्धात्मानुभूतिलक्षणेन शुद्धोपयोगेन विशुद्धः सन् सः खवेदि देहुब्भवं दुक्खं तप्तलोहपिण्डस्थानीय- देहादुद्भवं अनाकु लत्वलक्षणपारमार्थिक सुखाद्विलक्षणं परमाकु लत्वोत्पादकं लोहपिण्डरहितोऽग्निरिव घनघातपरंपरास्थानीयदेहरहितो भूत्वा शारीरं दुःखं क्षपयतीत्यभिप्रायः ।।७८।। एवमुपसंहाररूपेण तृतीयस्थले गाथाद्वयं गतम् । इति शुभाशुभमूढत्वनिरासार्थं गाथादशकपर्यन्तं स्थलत्रयसमुदायेन
anvayārthaḥ — [एवं] e rīte [विदितार्थः] vastusvarūp jāṇīne [यः] je [द्रव्येषु] dravyo pratye [रागं द्वेषं वा] rāg ke dveṣhane [न एति] pāmato nathī, [सः] te [उपयोगविशुद्धः] upayogavishuddha vartato thako [देहोद्भवं दुःखं] dehotpanna duḥkhano [क्षपयति] kṣhay kare chhe.
ṭīkāḥ — je jīv shubh ane ashubh bhāvonā avisheṣhadarshanathī ( – samānapaṇānī shraddhāthī) vastusvarūpane samyak prakāre jāṇīne, sva ane par evā be vibhāgamān rahelān je samasta paryāyo sahit samagra dravyo temanā pratye rāg ane dveṣhane niravasheṣhapaṇe chhoḍe chhe, te jīv, ekānte upayogavishuddha ( – sarvathā shuddhopayogī) hovāne līdhe jeṇe paradravyanun ālamban chhoḍyun chhe evo vartato thako — lokhaṇḍanā goḷāmānthī lokhaṇḍanā *sārane nahi anusaratā agninī māphak — prachaṇḍ ghaṇanā ghā samān shārīrik duḥkhano kṣhay kare chhe. (jem agni lokhaṇḍanā uṣhṇa goḷāmānthī lokhaṇḍanā sattvane dhāraṇ karato nathī tethī agnine prachaṇḍ ghaṇanā ghā paḍatā nathī, tem paradravyane nahi avalambatā ātmāne shārīrik duḥkhanun vedan hotun nathī.) māṭe ā ja ek shuddhopayog mārun sharaṇ chhe. 78. *sār = sattva; ghanatā; kaṭhinatā.
Page 134 of 513
PDF/HTML Page 165 of 544
single page version
अथ यदि सर्वसावद्ययोगमतीत्य चरित्रमुपस्थितोऽपि शुभोपयोगानुवृत्तिवशतया मोहादीन्नोन्मूलयामि, ततः कुतो मे शुद्धात्मलाभ इति सर्वारम्भेणोत्तिष्ठते —
यः खलु समस्तसावद्ययोगप्रत्याख्यानलक्षणं परमसामायिकं नाम चारित्रं प्रतिज्ञायापि शुभोपयोगवृत्त्या बकाभिसारिक येवाभिसार्यमाणो न मोहवाहिनीविधेयतामवकिरति स किल प्रथमज्ञानकण्डिका समाप्ता । अथ शुभाशुभोपयोगनिवृत्तिलक्षणशुद्धोपयोगेन मोक्षो भवतीति पूर्वसूत्रे भणितम् । अत्र तु द्वितीयज्ञानकण्डिकाप्रारम्भे शुद्धोपयोगाभावे शुद्धात्मानं न लभते इति तमेवार्थं
have, sarva sāvadyayogane chhoḍīne chāritra aṅgīkār karyun hovā chhatān jo hun shubhopayogapariṇatine vashapaṇe mohādikanun 1unmūlan na karun, to mane shuddha ātmānī prāpti kyāthī thāy — em vichārī mohādikanā unmūlan pratye sarva ārambhathī ( – udyamathī) kaṭibaddha thāy chheḥ —
anvayārthaḥ — [पापारम्भं] pāpārambh [त्यक्त्वा] chhoḍīne [शुभे चरित्रे] shubh chāritramān [समुत्थितः वा] udyat hovā chhatān [यदि] jo jīv [मोहादीन्] mohādikane [न जहाति] chhoḍato nathī, to [सः] te [शुद्धं आत्मकं] shuddha ātmāne [न लभते] pāmato nathī.
ṭīkāḥ — je (jīv) samasta sāvadyayoganā pratyākhyānasvarūp paramasāmāyik nāmanā chāritranī pratignā karīne paṇ dhūrta 2abhisārikā samān shubhopayogapariṇatithī 3abhisār ( – milan) pāmato thako (arthāt shubhopayogapariṇatinā premamān phasāto thako) mohanī senāne vash vartavāpaṇun khaṅkherī nākhato nathī, te (jīv), jene mahā duḥkhasaṅkaṭ 1.unmūlan = jaḍamūḷathī kāḍhī nākhavun te; nikandan. 2.abhisārikā = saṅket pramāṇe premīne maḷavā janārī strī. 3.abhisār = premīne maḷavā javun te.
Page 135 of 513
PDF/HTML Page 166 of 544
single page version
समासन्नमहादुःखसङ्कटः कथमात्मानमविप्लुतं लभते । अतो मया मोहवाहिनीविजयाय बद्धा कक्षेयम् ।।७९।।
यो हि नामार्हन्तं द्रव्यत्वगुणत्वपर्ययत्वैः परिच्छिनत्ति स खल्वात्मानं परिच्छिनत्ति, व्यतिरेकरूपेण दृढयति — चत्ता पावारंभं पूर्वं गृहवासादिरूपं पापारम्भं त्यक्त्वा समुट्ठिदो वा सुहम्मि चरियम्हि सम्यगुपस्थितो वा पुनः । क्व । शुभचरित्रे । ण जहदि जदि मोहादी न त्यजति यदि चेन्मोहरागद्वेषान् ण लहदि सो अप्पगं सुद्धं न लभते स आत्मानं शुद्धमिति । इतो विस्तरः — कोऽपि मोक्षार्थी परमोपेक्षालक्षणं परमसामायिकं पूर्वं प्रतिज्ञाय पश्चाद्विषयसुखसाधकशुभोपयोगपरिणत्या मोहितान्तरङ्गः सन् निर्विकल्पसमाधिलक्षणपूर्वोक्तसामायिकचारित्राभावे सति निर्मोहशुद्धात्मतत्त्वप्रति- पक्षभूतान् मोहादीन्न त्यजति यदि चेत्तर्हि जिनसिद्धसदृशं निजशुद्धात्मानं न लभत इति सूत्रार्थः ।।७९।। nikaṭ chhe evo, shuddha ( – vikār rahit, nirmaḷ) ātmāne kem pāme? (na ja pāme.) tethī mohanī senā upar vijay meḷavavā māṭe men kamar kasī chhe. 79.
have, ‘māre mohanī senāne kaī rīte jītavī’ — em (tene jītavāno) upāy vichāre chheḥ —
anvayārthaḥ — [यः] je [अर्हन्तं] arhantane [द्रव्यत्वगुणत्वपर्ययत्वैः] dravyapaṇe, guṇapaṇe ane paryāyapaṇe [जानाति] jāṇe chhe, [सः] te [आत्मानं] (potānā) ātmāne [जानाति] jāṇe chhe ane [तस्य मोहः] teno moh [खलु] avashya [लयं याति] lay pāme chhe.
Page 136 of 513
PDF/HTML Page 167 of 544
single page version
उभयोरपि निश्चयेनाविशेषात् । अर्हतोऽपि पाककाष्ठागतकार्तस्वरस्येव परिस्पष्टमात्मरूपं, ततस्तत्परिच्छेदे सर्वात्मपरिच्छेदः । तत्रान्वयो द्रव्यं, अन्वयविशेषणं गुणः, अन्वयव्यतिरेकाः पर्यायाः । तत्र भगवत्यर्हति सर्वतो विशुद्धे त्रिभूमिकमपि स्वमनसा समयमुत्पश्यति । अथ शुद्धोपयोगाभावे यादृशं जिनसिद्धस्वरूपं न लभते तमेव कथयति —
तवसंजमप्पसिद्धो समस्तरागादिपरभावेच्छात्यागेन स्वस्वरूपे प्रतपनं विजयनं तपः, बहिरङ्गेन्द्रिय प्राणसंयमबलेन स्वशुद्धात्मनि संयमनात्समरसीभावेन परिणमनं संयमः, ताभ्यां प्रसिद्धो जात उत्पन्नस्तपःसंयमप्रसिद्धः, सुद्धो क्षुधाद्यष्टादशदोषरहितः, सग्गापवग्गमग्गकरो स्वर्गः प्रसिद्धः केवल- ज्ञानाद्यनन्तचतुष्टयलक्षणोऽपवर्गो मोक्षस्तयोर्मार्गं करोत्युपदिशति स्वर्गापवर्गमार्गकरः, अमरासुरिंदमहिदो तत्पदाभिलाषिभिरमरासुरेन्द्रैर्महितः पूजितोऽमरासुरेन्द्रमहितः, देवो सो स एवंगुणविशिष्टोऽर्हन् देवो भवति । लोयसिहरत्थो स एव भगवान् लोकाग्रशिखरस्थः सन् सिद्धो भवतीति जिनसिद्धस्वरूपं ज्ञातव्यम् ।।✽५।। अथ तमित्थंभूतं निर्दोषिपरमात्मानं ये श्रद्दधति मन्यन्ते तेऽक्षयसुखं लभन्त इति प्रज्ञापयति —
तं देवदेवदेवं देवदेवाः सौधर्मेन्द्रप्रभृतयस्तेषां देव आराध्यो देवदेवदेवस्तं देवदेवदेवं, जदिवरवसहं जितेन्द्रियत्वेन निजशुद्धात्मनि यत्नपरास्ते यतयस्तेषां वरा गणधरदेवादयस्तेभ्योऽपि वृषभः प्रधानो यतिवरवृषभस्तं यतिवरवृषभं, गुरुं तिलोयस्स अनन्तज्ञानादिगुरुगुणैस्त्रैलोक्यस्यापि गुरुस्तं त्रिलोकगुरुं, पणमंति जे मणुस्सा तमित्थंभूतं भगवन्तं ये मनुष्यादयो द्रव्यभावनमस्काराभ्यां प्रणमन्त्याराधयन्ति ते सोक्खं अक्खयं जंति ते तदाराधनाफलेन परंपरयाऽक्षयानन्तसौख्यं यान्ति लभन्त इति सूत्रार्थः ।।✽६।। अथ ‘चत्ता पावारंभं’ इत्यादिसूत्रेण यदुक्तं शुद्धोपयोगाभावे मोहादिविनाशो न भवति, मोहादि- kharekhar ātmāne jāṇe chhe, kāraṇ ke bannemān nishchayathī taphāvat nathī; vaḷī arhantanun svarūp, chhellā tāpane pāmelā suvarṇanā svarūpanī māphak, parispaṣhṭa ( – sarva prakāre spaṣhṭa) chhe; tethī tenun gnān thatān sarva ātmānun gnān thāy chhe. tyān anvay te dravya chhe, anvayanun visheṣhaṇ te guṇ chhe, anvayanā vyatireko ( – bhedo) te paryāyo chhe. sarvataḥ vishuddha evā te bhagavān arhantamān ( – arhantanā svarūpano khyāl karatān) jīv traṇe prakāramay samayane ( – dravyaguṇaparyāyamay nij ātmāne) potānā man vaḍe kaḷī le chhe — samajī le chhe —
Page 137 of 513
PDF/HTML Page 168 of 544
single page version
यश्चेतनोऽयमित्यन्वयस्तद्द्रव्यं, यच्चान्वयाश्रितं चैतन्यमिति विशेषणं स गुणः, ये चैकसमय- मात्रावधृतकालपरिमाणतया परस्परपरावृत्ता अन्वयव्यतिरेकास्ते पर्यायाश्चिद्विवर्तनग्रन्थय इति यावत् । अथैवमस्य त्रिकालमप्येककालमाकलयतो मुक्ताफलानीव प्रलम्बे प्रालम्बे चिद्विवर्तांश्चेतन एव संक्षिप्य विशेषणविशेष्यत्ववासनान्तर्धानाद्धवलिमानमिव प्रालम्बे चेतन एव चैतन्यमन्तर्हितं विधाय केवलं प्रालम्बमिव केवलमात्मानं परिच्छिन्दतस्त- विनाशाभावे शुद्धात्मलाभो न भवति, तदर्थमेवेदानीमुपायं समालोचयति — जो जाणदि अरहंतं यः कर्ता जानाति । कम् । अर्हन्तम् । कैः कृत्वा । दव्वत्तगुणत्तपज्जयत्तेहिं द्रव्यत्वगुणत्वपर्यायत्वैः । सो जाणदि अप्पाणं स पुरुषोऽर्हत्परिज्ञानात्पश्चादात्मानं जानाति, मोहो खलु जादि तस्स लयं तत आत्मपरिज्ञानात्तस्य मोहो दर्शनमोहो लयं विनाशं क्षयं यातीति । तद्यथा — केवलज्ञानादयो विशेषगुणा, अस्तित्वादयः सामान्यगुणाः, परमौदारिकशरीराकारेण यदात्मप्रदेशानामवस्थानं स व्यञ्जनपर्यायः, अगुरुलघुक गुण- षड्वृद्धिहानिरूपेण प्रतिक्षणं प्रवर्तमाना अर्थपर्यायाः, एवंलक्षणगुणपर्यायाधारभूतममूर्तमसंख्यातप्रदेशं jāṇī le chhe. te ā pramāṇeḥ ‘ā 1chetan chhe’ evo je anvay te dravya chhe, anvayane āshrit rahelun ‘chaitanya’ evun je visheṣhaṇ te guṇ chhe ane ek samayamātranī maryādāvāḷun jenun kāḷaparimāṇ hovāthī paraspar apravr̥utta evā je anvayavyatireko ( – ek bījāmān nahi pravartatā evā je anvayanā vyatireko) te paryāyo chhe — ke jeo chiddavivartananī ( – ātmānā pariṇamananī) 2granthio chhe.
have e rīte trikāḷikane paṇ ( – trikāḷik ātmāne paṇ) ek kāḷe kaḷī leto te jīv, jem motīone jhūlatā hāramān saṅkṣhepavāmān āve chhe tem chiddavivartone chetanamān ja saṅkṣhepīne ( – antargat karīne) tathā 3visheṣhaṇavisheṣhyapaṇānī 4vāsanānun 5antardhān thavāthī — jem dhoḷāshane hāramān 6antarhit karavāmān āve chhe tem — chaitanyane chetanamān ja antarhit karīne, jem 7kevaḷ hārane jāṇavāmān āve chhe tem kevaḷ ātmāne jāṇatān, 1. chetan = ātmā 2.granthi = gāṇṭh 3. visheṣhaṇ te guṇ chhe ane visheṣhya te dravya chhe. 4. vāsanā = valaṇ; kalpanā; abhiprāy. 5. antardhān = tirodhān; adrashya thavun — alop thaī javun te. 6. antarhit = gupta; adrashya; alop; antargarbhit. 7. hār kharīdanār māṇas kharīd karatī vakhate to hār, tenī dhoḷāsh ane tenān motī — e badhāyanī
chhoḍī daīne kevaḷ hārane ja jāṇe chhe. jo em na kare to hār paheryānī sthitimān paṇ dhoḷāsh vagerenā vikalpo rahevāthī hār paheryānun sukh vedī shake nahi. pra. 18
Page 138 of 513
PDF/HTML Page 169 of 544
single page version
दुत्तरोत्तरक्षणक्षीयमाणकर्तृकर्मक्रियाविभागतया निष्क्रियं चिन्मात्रं भावमधिगतस्य जातस्य मणेरिवाकम्पप्रवृत्तनिर्मलालोकस्यावश्यमेव निराश्रयतया मोहतमः प्रलीयते । यद्येवं लब्धो मया मोहवाहिनीविजयोपायः ।।८०।। शुद्धचैतन्यान्वयरूपं द्रव्यं चेति । इत्थंभूतं द्रव्यगुणपर्यायस्वरूपं पूर्वमर्हदभिधाने परमात्मनि ज्ञात्वा पश्चान्निश्चयनयेन तदेवागमसारपदभूतयाऽध्यात्मभाषया निजशुद्धात्मभावनाभिमुखरूपेण सविकल्पस्व- संवेदनज्ञानेन तथैवागमभाषयाधःप्रवृत्तिकरणापूर्वकरणानिवृत्तिकरणसंज्ञदर्शनमोहक्षपणसमर्थपरिणाम- विशेषबलेन पश्चादात्मनि योजयति । तदनन्तरमविकल्पस्वरूपे प्राप्ते, यथा पर्यायस्थानीयमुक्ताफलानि गुणस्थानीयं धवलत्वं चाभेदनयेन हार एव, तथा पूर्वोक्तद्रव्यगुणपर्याया अभेदनयेनात्मैवेति भावयतो दर्शनमोहान्धकारः प्रलीयते । इति भावार्थः ।।८०।। अथ प्रमादोत्पादकचारित्रमोहसंज्ञश्चौरोऽस्तीति मत्वाऽऽप्तपरिज्ञानादुपलब्धस्य शुद्धात्मचिन्तामणेः रक्षणार्थं जागर्तीति कथयति — जीवो जीवः कर्ता । tenī uttarottar kṣhaṇe kartā -karma -kriyāno vibhāg kṣhay pāmato jato hovāthī, niṣhkriy chinmātra bhāvane pāme chhe; ane e rīte maṇinī jem jeno nirmaḷ prakāsh akampapaṇe pravarte chhe evā te (chinmātra bhāvane pāmelā) jīvane mohāndhakār nirāshrayapaṇāne līdhe avashyamev pralay pāme chhe.
bhāvārthaḥ — arhantabhagavān ane potāno ātmā nishchayathī samān chhe; vaḷī arhantabhagavān moharāgadveṣh rahit hovāne līdhe temanun svarūp atyant spaṣhṭa chhe, tethī jo jīv dravya -guṇ -paryāyapaṇe te (arhantabhagavānanā) svarūpane man vaḍe pratham samajī le to ‘‘ā je ‘ātmā, ātmā’ evo ekarūp ( – kathañchit sadrash) trikāḷik pravāh te dravya chhe, tenun je ekarūp rahetun chaitanyarūp visheṣhaṇ te guṇ chhe ane te pravāhamān je kṣhaṇavartī vyatireko te paryāyo chhe’’ em potāno ātmā paṇ dravya -guṇ -paryāyapaṇe tene man vaḍe khyālamān āve chhe. e rīte trikāḷik nij ātmāne man vaḍe khyālamān laīne pachhī — jem motīone ane dhoḷāshane hāramān ja antargat karīne kevaḷ hārane jāṇavāmān āve chhe tem — ātmaparyāyone ane chaitanyaguṇane ātmāmān ja antargarbhit karīne kevaḷ ātmāne jāṇatān pariṇāmī -pariṇām -pariṇatinā bhedano vikalpa nāsh pāmato jato hovāthī jīv niṣhkriy chinmātra bhāvane pāme chhe ane tethī moh ( – darshanamoh) nirāshray thayo thako vināsh pāme chhe.
jo ām chhe, to mohanī senā upar vijay meḷavavāno upāy men prāpta karyo chhe — em kahyun. 80.
Page 139 of 513
PDF/HTML Page 170 of 544
single page version
एवमुपवर्णितस्वरूपेणोपायेन मोहमपसार्यापि सम्यगात्मतत्त्वमुपलभ्यापि यदि नाम रागद्वेषौ निर्मूलयति तदा शुद्धमात्मानमनुभवति । यदि पुनः पुनरपि तावनुवर्तते तदा प्रमादतन्त्रतया लुण्ठितशुद्धात्मतत्त्वोपलम्भचिन्तारत्नोऽन्तस्ताम्यति । अतो मया रागद्वेष- निषेधायात्यन्तं जागरितव्यम् ।।८१।। किंविशिष्टः । ववगदमोहो शुद्धात्मतत्त्वरुचिप्रतिबन्धकविनाशितदर्शनमोहः । पुनरपि किंविशिष्टः । उवलद्धो उपलब्धवान् ज्ञातवान् । किम् । तच्चं परमानन्दैकस्वभावात्मतत्त्वम् । कस्य संबन्धि । अप्पणो निजशुद्धात्मनः । कथम् । सम्मं सम्यक् संशयादिरहितत्वेन जहदि जदि रागदोसे शुद्धात्मानुभूति- लक्षणवीतरागचारित्रप्रतिबन्धकौ चारित्रमोहसंज्ञौ रागद्वेषौ यदि त्यजति सो अप्पाणं लहदि सुद्धं स
have, e rīte men chintāmaṇi prāpta karyo hovā chhatān pramād chor chhe em vichārī jāgr̥ut rahe chheḥ —
anvayārthaḥ — [व्यपगतमोहः] jeṇe mohane dūr karyo chhe ane [सम्यक् आत्मनः तत्त्वं] ātmānā samyak tattvane ( – sāchā svarūpane) [उपलब्धवान्] prāpta karyun chhe evo [जीवः] jīv [यदि] jo [रागद्वेषौ] rāgadveṣhane [जहाति] chhoḍe chhe, [सः] to te [शुद्धम् आत्मानं] shuddha ātmāne [लभते] pāme chhe.
ṭīkāḥ — e rīte je upāyanun svarūp varṇavavāmān āvyun te upāy vaḍe mohane dūr karīne paṇ, samyak ātmatattvane pāmīne paṇ, jo jīv rāgadveṣhane nirmūḷ kare chhe, to shuddha ātmāne anubhave chhe. (parantu) jo pharī pharīne temane anusare chhe — rāgadveṣharūpe pariṇame chhe, to pramād -ādhīnapaṇāne līdhe shuddhātmatattvanā anubhavarūp chintāmaṇi chorāī javāthī antaramān khed pāme chhe. āthī māre rāgadveṣhane ṭāḷavā māṭe atyant jāgr̥ut rahevun yogya chhe.
Page 140 of 513
PDF/HTML Page 171 of 544
single page version
अथायमेवैको भगवद्भिः स्वयमनुभूयोपदर्शितो निःश्रेयसस्य पारमार्थिकः पन्था इति मतिं व्यवस्थापयति —
एवमभेदरत्नत्रयपरिणतो जीवः शुद्धबुद्धैकस्वभावमात्मानं लभते मुक्तो भवतीति । किंच पूर्वं ज्ञानकण्डिकायां ‘उवओगविसुद्धो सो खवेदि देहुब्भवं दुक्खं’ इत्युक्तं, अत्र तु ‘जहदि जदि रागदोसे सो अप्पाणं लहदि सुद्धं’ इति भणितम्, उभयत्र मोक्षोऽस्ति । को विशेषः । प्रत्युत्तरमाह — तत्र शुभाशुभयोर्निश्चयेन समानत्वं ज्ञात्वा पश्चाच्छुद्धे शुभरहिते निजस्वरूपे स्थित्वा मोक्षं लभते, तेन कारणेन शुभाशुभमूढत्वनिरासार्थं ज्ञानकण्डिका भण्यते । अत्र तु द्रव्यगुणपर्यायैराप्तस्वरूपं ज्ञात्वा पश्चात्तद्रूपे स्वशुद्धात्मनि स्थित्वा मोक्षं प्राप्नोति, ततः कारणादियमाप्तात्ममूढत्वनिरासार्थं ज्ञानकण्डिका
bhāvārthaḥ — 80mī gāthāmān darshāvelā upāyathī darshanamohane dūr karīne arthāt samyagdarshan prāpta karīne je jīv shuddhātmānubhūtisvarūp vītarāgachāritranā pratibandhak rāgadveṣhane chhoḍe chhe, pharīpharīne rāgadveṣhabhāve pariṇamato nathī, te ja abhedaratnatrayapariṇat jīv shuddha -buddha- ekasvabhāv ātmāne prāpta kare chhe — mukta thāy chhe. tethī jīve samyagdarshan prāpta karīne paṇ, sarāgachāritra pāmīne paṇ, rāgadveṣhanā nivāraṇ māṭe atyant sāvadhān rahevun yogya chhe. 81.
have, ā ja ek ( – pūrvokta gāthāomān varṇavyo te ja ek), bhagavantoe pote anubhavīne darshāvelo 1niḥshreyasano pāramārthik panth chhe — em matine 2vyavasthit kare chheḥ —
anvayārthaḥ — [सर्वे अपि च] badhāy [अर्हन्तः] arhantabhagavanto [तेन विधानेन] te ja vidhithī [क्षपितकर्मांशाः] karmānshono ( – gnānāvaraṇīyādi karmabhedono) kṣhay karīne tathā [तथा] (anyane paṇ) e ja prakāre [उपदेशं कृत्वा] upadesh karīne [निर्वृताः ते] mokṣha pāmyā chhe. [नमः तेभ्यः] temane namaskār ho. 1. niḥshreyas = mokṣha 2. vyavasthit = nishchit; sthir.
Page 141 of 513
PDF/HTML Page 172 of 544
single page version
यतः खल्वतीतकालानुभूतक्रमप्रवृत्तयः समस्ता अपि भगवन्तस्तीर्थकराः, प्रकारान्तर- स्यासंभवादसंभावितद्वैतेनामुनैवैकेन प्रकारेण क्षपणं कर्मांशानां स्वयमनुभूय, परमाप्ततया परेषामप्यायत्यामिदानींत्वे वा मुमुक्षूणां तथैव तदुपदिश्य, निःश्रेयसमध्याश्रिताः । ततो नान्यद्वर्त्म निर्वाणस्येत्यवधार्यते । अलमथवा प्रलपितेन । व्यवस्थिता मतिर्मम । नमो भगवद्भयः ।।८२।। इत्येतावान् विशेषः ।।८१।। अथ पूर्वं द्रव्यगुणपर्यायैराप्तस्वरूपं विज्ञाय पश्चात्तथाभूते स्वात्मनि स्थित्वा सर्वेऽप्यर्हन्तो मोक्षं गता इति स्वमनसि निश्चयं करोति — सव्वे वि य अरहंता सर्वेऽपि चार्हन्तः तेण विधाणेण द्रव्यगुणपर्यायैः पूर्वमर्हत्परिज्ञानात्पश्चात्तथाभूतस्वात्मावस्थानरूपेण तेन पूर्वोक्तप्रकारेण खविदकम्मंसा क्षपितकर्मांशा विनाशितकर्मभेदा भूत्वा, किच्चा तधोवदेसं अहो भव्या अयमेव निश्चय- रत्नत्रयात्मकशुद्धात्मोपलम्भलक्षणो मोक्षमार्गो नान्य इत्युपदेशं कृत्वा णिव्वादा निर्वृता अक्षयानन्तसुखेन तृप्ता जाताः, ते ते भगवन्तः । णमो तेसिं एवं मोक्षमार्गनिश्चयं कृत्वा श्रीकुन्दकुन्दाचार्यदेवास्तस्मै निजशुद्धात्मानुभूतिस्वरूपमोक्षमार्गाय तदुपदेशकेभ्योऽर्हद्भयश्च तदुभयस्वरूपाभिलाषिण; सन्तो ‘नमोस्तु तेभ्य’ इत्यनेन पदेन नमस्कारं कुर्वन्तीत्यभिप्रायः ।।८२।। अथ रत्नत्रयाराधका एव पुरुषा दानपूजा- गुणप्रशंसानमस्कारार्हा भवन्ति नान्या इति कथयति —
ṭīkāḥ — atīt kāḷamān kramashaḥ thaī gayelā samasta tīrthaṅkarabhagavanto, 1prakārāntarano asambhav hovāne līdhe jemān dvait sambhavatun nathī evā ā ja ek prakārathī karmānshono kṣhay pote anubhavīne, (tathā) 2paramāptapaṇāne līdhe bhaviṣhyakāḷe ke ā (vartamān) kāḷe anya mumukṣhuone paṇ e ja prakāre teno ( – karmakṣhayano) upadesh karīne, niḥshreyasane prāpta thayā chhe; māṭe nirvāṇano anya (koī) mārga nathī em nakkī thāy chhe. athavā, pralāpathī bas thāo; mārī mati vyavasthit thaī chhe. bhagavantone namaskār ho.
bhāvārthaḥ — 80 ane 81mī gāthāmān kahyā pramāṇe samyagdarshan prāpta karīne vītarāgachāritranā virodhī rāgadveṣhane ṭāḷavā arthāt nishchayaratnatrayātmak shuddhātmānubhūtimān līn thavun te ja ek mokṣhamārga chhe; traṇe kāḷe bījo koī mokṣhano mārga nathī. samasta arhantabhagavanto e ja mārge mokṣha pāmyā chhe ane anya mumạukṣhuone paṇ e ja mārga upadeshyo chhe. te bhagavantone namaskār ho. 82. 1. prakārāntar = anya prakār. (karmakṣhay ek ja prakārathī thāy chhe, anya prakāre thato nathī; tethī te
karmakṣhayanā prakāramān dvait arthāt be -paṇun nathī.) 2. paramāpta = param āpta; param vishvāsapātra. (tīrthaṅkar bhagavanto sarvagna ane vītarāg hovāthī param
Page 142 of 513
PDF/HTML Page 173 of 544
single page version
दंसणसुद्धा निजशुद्धात्मरुचिरूपनिश्चयसम्यक्त्वसाधकेन मूढत्रयादिपञ्चविंशतिमलरहितेन तत्त्वार्थश्रद्धानलक्षणेन दर्शनेन शुद्धा दर्शनशुद्धाः । पुरिसा पुरुषा जीवाः । पुनरपि कथंभूताः । णाणपहाणा निरुपरागस्वसंवेदनज्ञानसाधकेन वीतरागसर्वज्ञप्रणीतपरमागमाभ्यासलक्षणज्ञानेन प्रधानाः समर्थाः प्रौढा ज्ञानप्रधानाः । पुनश्च कथंभूताः । समग्गचरियत्था निर्विकारनिश्चलात्मानुभूतिलक्षणनिश्चयचारित्रसाधके- नाचारादिशास्त्रकथितमूलोत्तरगुणानुष्ठानादिरूपेण चारित्रेण समग्राः परिपूर्णाः समग्रचारित्रस्थाः पूजासक्काररिहा द्रव्यभावलक्षणपूजा गुणप्रशंसा सत्कारस्तयोरर्हा योग्या भवन्ति । दाणस्स य हि
have shuddhātmalābhano *paripanthī je moh teno svabhāv ane prakāro ( – bhedo) vyakta kare chheḥ —
anvayārthaḥ — [जीवस्य] jīvane [द्रव्यादिकेषु मूढः भावः] dravyādik viṣhe je mūḍh bhāv ( – dravyaguṇaparyāy viṣhe je mūḍhatārūp pariṇām) [मोहः इति भवति] te moh chhe; [तेन अवच्छन्नः] tenāthī āchchhādit vartato thako jīv [रागं वा द्वेषं वा प्राप्य] rāg athavā dveṣhane pāmīne [क्षुभ्यति] kṣhubdha thāy chhe.
ṭīkāḥ — dhatūro pīdhelā māṇasanī māphak, jīvane je pūrve varṇavelān dravyaguṇaparyāyo viṣhe 1tattva-apratipattilakṣhaṇ mūḍh bhāv te kharekhar moh chhe. te mohathī *paripanthī = shatru; vāṭapāḍu; luṭāro. 1. tattva-apratipattilakṣhaṇ = tattvanī apratipatti ( – aprāpti, agnān, asamajaṇ, anirṇay) jenun lakṣhaṇ
Page 143 of 513
PDF/HTML Page 174 of 544
single page version
मूढो भावः स खलु मोहः । तेनावच्छन्नात्मरूपः सन्नयमात्मा परद्रव्यमात्मद्रव्यत्वेन परगुण- मात्मगुणतया परपर्यायानात्मपर्यायभावेन प्रतिपद्यमानः, प्ररूढदृढतरसंस्कारतया परद्रव्य- मेवाहरहरुपाददानो, दग्धेन्द्रियाणां रुचिवशेनाद्वैतेऽपि प्रवर्तितद्वैतो, रुचितारुचितेषु विषयेषु रागद्वेषावुपश्लिष्य, प्रचुरतराम्भोभाररयाहतः सेतुबन्ध इव द्वेधा विदार्यमाणो नितरां क्षोभमुपैति । अतो मोहरागद्वेषभेदात्त्रिभूमिको मोहः ।।८३।। दानस्य च हि स्फु टं ते ते पूर्वोक्तरत्नत्रयाधाराः । णमो तेसिं नमस्तेभ्य इति नमस्कारस्यापि त एव योग्याः ।।✽७।। एवमाप्तात्मस्वरूपविषये मूढत्वनिरासार्थं गाथासप्तकेन द्वितीयज्ञान- कण्डिका गता । अथ शुद्धात्मोपलम्भप्रतिपक्षभूतमोहस्य स्वरूपं भेदांश्च प्रतिपादयति — दव्वादिएसु शुद्धात्मादिद्रव्येषु, तेषां द्रव्याणामनन्तज्ञानाद्यस्तित्वादिविशेषसामान्यलक्षणगुणेषु, शुद्धात्मपरिणति- लक्षणसिद्धत्वादिपर्यायेषु च यथासंभवं पूर्वोपवर्णितेषु वक्ष्यमाणेषु च मूढो भावो एतेषु पूर्वोक्तद्रव्यगुणपर्यायेषु विपरीताभिनिवेशरूपेण तत्त्वसंशयजनको मूढो भावः जीवस्स हवदि मोहो त्ति इत्थंभूतो भावो जीवस्य दर्शनमोह इति भवति । खुब्भदि तेणुच्छण्णो तेन दर्शनमोहेनावच्छन्नो झम्पितः सन्नक्षुभितात्मतत्त्वविपरीतेन क्षोभेण क्षोभं स्वरूपचलनं विपर्ययं गच्छति । किं कृत्वा । पप्पा रागं व दोसं वा निर्विकारशुद्धात्मनो विपरीतमिष्टानिष्टेन्द्रियविषयेषु हर्षविषादरूपं चारित्रमोहसंज्ञं रागद्वेषं वा प्राप्य चेति । अनेन किमुक्तं भवति । मोहो दर्शनमोहो रागद्वेषद्वयं चारित्रमोहश्चेति त्रिभूमिको मोह इति ।।८३।। अथ दुःखहेतुभूतबन्धस्य कारणभूता रागद्वेषमोहा निर्मूलनीया इत्याघोषयति — nij rūp āchchhādit hovāthī ā ātmā paradravyane svadravyapaṇe, paraguṇane svaguṇapaṇe ane paraparyāyone svaparyāyapaṇe samajīne – aṅgīkār karīne, ati rūḍh thayelā 1draḍhatar sanskārane līdhe paradravyane ja pratidin ( – hammeshān) grahaṇ karato, 2dagdha ( – baḷī) indriyonī ruchi vashe 3advaitamān paṇ dvait pravartāvato, 4ruchit -aruchit viṣhayomān rāgadveṣhane pāmīne, atiprachur jaḷasamūhanā vegathī prahār pāmatā 5setubandhanī māphak 6dvidhā vidārit thato atyant kṣhobh pāme chhe. āthī moh, rāg ne dveṣh — e bhedone līdhe moh traṇ prakārano chhe. 83. 1. draḍhatar = bahu draḍh 2. dagdha = baḷī; halakī; shāpit. (‘dagdha’ e tiraskāravāchak shabda chhe.) 3. indriyaviṣhayomān – padārthomān ‘ā sārā ne ā narasā’ evun dvait nathī; chhatān tyān paṇ mohāchchhādit
jīv sārā -narasārūp dvait ūbhun kare chhe. 4. ruchit -aruchit = gamatā -aṇagamatā 5. setubandh = pul 6. dvidhā vidārit = be bhāgamān khaṇḍit
Page 144 of 513
PDF/HTML Page 175 of 544
single page version
एवमस्य तत्त्वाप्रतिपत्तिनिमीलितस्य, मोहेन वा रागेण वा द्वेषेण वा परिणतस्य, तृणपटलावच्छन्नगर्तसंगतस्य करेणुकुट्टनीगात्रासक्तस्य प्रतिद्विरददर्शनोद्धतप्रविधावितस्य च सिन्धुरस्येव, भवति नाम नानाविधो बन्धः । ततोऽमी अनिष्टकार्यकारिणो मुमुक्षुणा मोहरागद्वेषाः सम्यग्निर्मूलकाषं कषित्वा क्षपणीयाः ।।८४।। मोहेण व रागेण व दोसेण व परिणदस्स जीवस्स मोहरागद्वेषपरिणतस्य मोहादिरहितपरमात्मस्वरूप- परिणतिच्युतस्य बहिर्मुखजीवस्य जायदि विविहो बंधो शुद्धोपयोगलक्षणो भावमोक्षस्तद्बलेन जीव- प्रदेशकर्मप्रदेशानामत्यन्तविश्लेषो द्रव्यमोक्षः, इत्थंभूतद्रव्यभावमोक्षाद्विलक्षणः सर्वप्रकारोपादेयभूतस्वा- भाविकसुखविपरीतस्य नारकादिदुःखस्य कारणभूतो विविधबन्धो जायते । तम्हा ते संखवइदव्वा यतो
have, traṇe prakāranā mohane aniṣhṭa kāryanun kāraṇ kahīne teno ( – traṇe prakāranā mohano) kṣhay karavānun sūtradvārā kahe chheḥ —
anvayārthaḥ — [मोहेन वा] moharūpe, [रागेण वा] rāgarūpe [द्वेषेण वा] athavā dveṣharūpe [परिणतस्य जीवस्य] pariṇamatā jīvane [विविधः बन्धः] vividh bandh [जायते] thāy chhe; [तस्मात्] tethī [ते] temane (moh -rāg -dveṣhane) [संक्षपयितव्याः] sampūrṇa rīte kṣhay karavāyogya chhe.
ṭīkāḥ — e rīte tattva-apratipattithī ( – vastusvarūpanā agnānathī) biḍāī gayelā, moharūpe vā rāgarūpe vā dveṣharūpe pariṇamatā ā jīvane — ghāsanā tharathī ḍhaṅkāyelā khāḍāno saṅg karatā hāthīnī māphak, hāthaṇīrūpī kūṭaṇīnā gātramān āsakta hāthīnī māphak ane virodhī hastīne dekhatān ushkerāīne (tenā taraph) doḍatā hāthīnī māphak — nānāvidh bandh thāy chhe; māṭe mumạukṣhue aniṣhṭa kārya karanārā ā moh, rāg ane dveṣhane barābar nirmūḷ nāsh thāy e rīte kṣhapāvavāyogya ( – kṣhay karavāyogya) chhe.
Page 145 of 513
PDF/HTML Page 176 of 544
single page version
रागद्वेषमोहपरिणतस्य जीवस्येत्थंभूतो बन्धो भवति ततो रागादिरहितशुद्धात्मध्यानेन ते रागद्वेष- मोहा सम्यक् क्षपयितव्या इति तात्पर्यम् ।।८४।। अथ स्वकीयस्वकीयलिङ्गै रागद्वेषमोहान् ज्ञात्वा
bhāvārthaḥ — (1) hāthīne pakaḍavā māṭe ghāsathī ḍhāṅkelo khāḍo banāvavāmān āve chhe; hāthī tyān khāḍo hovānā agnānane līdhe te khāḍā upar jatān temān paḍe chhe ane e rīte pakaḍāī jāy chhe. (2) vaḷī hāthīne pakaḍavā māṭe, shīkhavelī hāthaṇī mokalavāmān āve chhe; tenā deh pratyenā rāgamān phasātān hāthī pakaḍāī jāy chhe. (3) hāthīne pakaḍavānī trījī rīt e chhe ke te hāthī sāme pāḷelo bījo hastī mokalavāmān āve chhe ane pelo hāthī ā shīkhavī mokalelā hastī sāme laḍavā tenī pāchhaḷ doḍatān pakaḍanārāonī jāḷamān phasāī jāy chhe — pakaḍāī jāy chhe.
uparyukta rīte jem hāthī (1) agnānathī, (2) rāgathī ke (3) dveṣhathī anek prakāranān bandhanane pāme chhe, tem jīv (1) mohathī, (2) rāgathī ke (3) dveṣhathī anek prakāranān bandhanane pāme chhe. māṭe mokṣhārthīe moh -rāg -dveṣhano pūrepūrī rīte mūḷamānthī kṣhay karavo joīe. 84.
have, ā moharāgadveṣhane ā liṅgo vaḍe (havenī gāthāmān kahevāmān āvatān chihno- lakṣhaṇo vaḍe) oḷakhīne udbhavatān vent ja mārī nākhavāyogya chhe em vyakta kare chheḥ —
anvayārthaḥ — [अर्थे अयथाग्रहणं] padārthanun ayathāgrahaṇ (arthāt padārthone jem chhe tem satya svarūpe na mānatān temanā viṣhe anyathā samajaṇ) [च] ane [तिर्यङ्मनुजेषु करुणाभावः] tiryañch -manuṣhyo pratye karuṇābhāv, [विषयेषु प्रसंगः च] tathā viṣhayono saṅg (arthāt iṣhṭa viṣhayo pratye prīti ane ane aniṣhṭa viṣhayo pratye aprīti) — [एतानि] ā [मोहस्य लिंगानि] mohanān liṅgo chhe. pra. 19
Page 146 of 513
PDF/HTML Page 177 of 544
single page version
अर्थानामयाथातथ्यप्रतिपत्त्या तिर्यग्मनुष्येषु प्रेक्षार्हेष्वपि कारुण्यबुद्धया च मोहमभीष्ट- विषयप्रसङ्गेन रागमनभीष्टविषयाप्रीत्या द्वेषमिति त्रिभिर्लिङ्गैरधिगम्य झगिति संभवन्नापि त्रिभूमिकोऽपि मोहो निहन्तव्यः ।।८५।।
यथासंभवं त एव विनाशयितव्या इत्युपदिशति – अट्ठे अजधागहणं शुद्धात्मादिपदार्थे यथास्वरूपस्थितेऽपि विपरीताभिनिवेशरूपेणायथाग्रहणं करुणाभावो य शुद्धात्मोपलब्धिलक्षणपरमोपेक्षासंयमाद्विपरीतः करुणा- भावो दयापरिणामश्च अथवा व्यवहारेण करुणाया अभावः । केषु विषयेषु । मणुवतिरिएसु मनुष्य- तिर्यग्जीवेषु इति दर्शनमोहचिह्नम् । विसएसु य प्पसंगो निर्विषयसुखास्वादरहितबहिरात्मजीवानां मनोज्ञामनोज्ञविषयेषु च योऽसौ प्रकर्षेण सङ्गः संसर्गस्तं दृष्ट्वा प्रीत्यप्रीतिलिङ्गाभ्यां चारित्रमोहसंज्ञौ
ṭīkāḥ — 1padārthonī ayathātathapaṇe pratipatti vaḍe ane tiryañch -manuṣhyo 2prekṣhāyogya hovā chhatān paṇ temanā pratye kāruṇyabuddhi vaḍe mohane (oḷakhīne), iṣhṭa viṣhayonī āsakti vaḍe rāgane (oḷakhīne) ane aniṣhṭa viṣhayonī aprīti vaḍe dveṣhane (oḷakhīne) — em traṇ liṅgo vaḍe (traṇ prakāranā mohane) oḷakhīne ekadam ūpajatān vent ja traṇe prakārano moh haṇī nākhavāyogya chhe ( – naṣhṭa karavāyogya chhe).
bhāvārthaḥ — mohanā traṇ bhed chhe — darshanamoh, rāg ane dveṣh. padārthonā yathārtha svarūpathī viparīt mānyatā tathā tiryañcho ne manuṣhyo pratye tanmayapaṇe karuṇābhāv te darshanamohanān chihna chhe, iṣhṭa viṣhayomān prīti te rāganun chihna chhe ane aniṣhṭa viṣhayomān aprīti te dveṣhanun chihna chhe. ā chihnothī traṇe prakāranā mohane oḷakhīne mumukṣhue teno tatkāḷ nāsh karavo yogya chhe. 85.
temane aṅgīkār karavā te 2. prekṣhāyogya = mātra prekṣhakabhāve — draṣhṭāgnātāpaṇe — madhyasthabhāve dekhavāyogya
Page 147 of 513
PDF/HTML Page 178 of 544
single page version
यत्किल द्रव्यगुणपर्यायस्वभावेनार्हतो ज्ञानादात्मनस्तथाज्ञानं मोहक्षपणोपायत्वेन प्राक् प्रतिपन्नं, तत् खलूपायान्तरमिदमपेक्षते । इदं हि विहितप्रथमभूमिकासंक्रमणस्य सर्वज्ञोपज्ञ- तया सर्वतोऽप्यबाधितं शाब्दं प्रमाणमाक्रम्य क्रीडतस्तत्संस्कारस्फु टीकृतविशिष्टसंवेदन- शक्तिसंपदः सहृदयहृदयानंदोद्भेददायिना प्रत्यक्षेणान्येन वा तदविरोधिना प्रमाणजातेन रागद्वेषौ च ज्ञायेते विवेकिभिः, ततस्तत्परिज्ञानानन्तरमेव निर्विकारस्वशुद्धात्मभावनया रागद्वेषमोहा निहन्तव्या इति सूत्रार्थः ।।८५।। अथ द्रव्यगुणपर्यायपरिज्ञानाभावे मोहो भवतीति यदुक्तं पूर्वं तदर्थमागमाभ्यासं कारयति । अथवा द्रव्यगुणपर्यायत्वैरर्हत्परिज्ञानादात्मपरिज्ञानं भवतीति यदुक्तं तदात्मपरिज्ञानमिममागमाभ्यासमपेक्षत इति पातनिकाद्वयं मनसि धृत्वा सूत्रमिदं प्रतिपादयति — जिणसत्थादो अट्ठे पच्चक्खादीहिं बुज्झदो णियमा जिनशास्त्रात्सकाशाच्छुद्धात्मादिपदार्थान् प्रत्यक्षादि-
anvayārthaḥ — [जिनशास्त्रात्] jinashāstra dvārā [प्रत्याक्षादिभिः] pratyakṣhādi pramāṇothī [अर्थान्] padārthone [बुध्यमानस्य] jāṇanārane [नियमात्] niyamathī [मोहोपचयः] 1mohopachay [क्षीयते] kṣhay pāme chhe, [तस्मात्] tethī [शास्त्रं] shāstra [समध्येतव्यम् ] samyak prakāre abhyāsavāyogya chhe.
ṭīkāḥ — dravya -guṇ -paryāyasvabhāve arhantanā gnān dvārā ātmānun te prakāranun gnān mohakṣhayanā upāy tarīke je pratham (80mī gāthāmān) pratipādit karavāmān āvyun hatun, te kharekhar ā (nīche kahelā) upāyāntaranī apekṣhā rākhe chhe. (te upāyāntar sho chhe te kahevāmān āve chheḥ)
jeṇe pratham bhūmikāmān gaman karyun chhe evā jīvane, je 2sarvagnopagna hovāthī sarva prakāre abādhit chhe evā shābda pramāṇane ( – dravyashrutapramāṇane) prāpta karīne krīḍā karatān, tenā sanskārathī vishiṣhṭa 3samvedanashaktirūp sampadā pragaṭ karatān, 4sahr̥uday janonā hr̥udayane ānandanā 5udbhed denārā pratyakṣha pramāṇ vaḍe athavā 6tenāthī aviruddha anya pramāṇasamūh 1. mohopachay = mohano upachay. (upachay = sañchay; ḍhagalo.) 2. sarvagnopagna = sarvagne svayam jāṇelun (ane kahelun) 3. samvedan = gnān 4. sahr̥uday = bhāvuk; sāmānā bhāvone ke lāgaṇīne samajī shakanār; shāstramān je vakhate je bhāvano
prasaṅg hoy te bhāvane hr̥udayamān grahanār; budh; paṇḍit. 5. udbhed = sphuraṇ; pragaṭatā; phaṇagā; jharā; phuvārā. 6. tenāthī = pratyakṣha pramāṇathī
Page 148 of 513
PDF/HTML Page 179 of 544
single page version
तत्त्वतः समस्तमपि वस्तुजातं परिच्छिन्दतः क्षीयत एवातत्त्वाभिनिवेशसंस्कारकारी मोहो- पचयः । अतो हि मोहक्षपणे परमं शब्दब्रह्मोपासनं भावज्ञानावष्टम्भदृढीकृतपरिणामेन सम्यगधीयमानमुपायान्तरम् ।।८६।।
प्रमाणैर्बुध्यमानस्य जानतो जीवस्य नियमान्निश्चयात् । किं फलं भवति । खीयदि मोहोवचयो दुरभिनिवेशसंस्कारकारी मोहोपचयः क्षीयते प्रलीयते क्षयं याति । तम्हा सत्थं समधिदव्वं तस्माच्छास्त्रं सम्यगध्येतव्यं पठनीयमिति । तद्यथा – वीतरागसर्वज्ञप्रणीतशास्त्रात् ‘एगो मे सस्सदो अप्पा’ इत्यादि परमात्मोपदेशकश्रुतज्ञानेन तावदात्मानं जानीते कश्चिद्भव्यः, तदनन्तरं विशिष्टाभ्यासवशेन परमसमाधिकाले रागादिविकल्परहितमानसप्रत्यक्षेण च तमेवात्मानं परिच्छिनत्ति, तथैवानुमानेन वा । vaḍe 1tattvataḥ samasta vastumātrane jāṇatān, 2atattvaabhiniveshanā sanskār karanāro mohopachay kṣhay pāme ja chhe. māṭe mohano kṣhay karavāmān, param shabdabrahmanī upāsanāno bhāvagnānanā avalamban vaḍe draḍh karelā pariṇāmathī samyak prakāre abhyās karavo te upāyāntar chhe. (je pariṇām bhāvagnānanā avalamban vaḍe draḍhīkr̥ut hoy evā pariṇāmathī dravyashrutano abhyās karavo te mohakṣhay karavāmān upāyāntar chhe.) 86.
have jinendranā shabdabrahmamān arthonī vyavasthā ( – padārthonī sthiti) kaī rīte chhe te vichāre chheḥ —
anvayārthaḥ — [द्रव्याणि] dravyo, [गुणाः] guṇo [तेषां पर्यायाः] ane temanā paryāyo [अर्थसंज्ञया] ‘artha’ nāmathī [भणिताः] kahyān chhe. [तेषु] temān, [गुणपर्यायाणाम् आत्मा द्रव्यम्] guṇ -paryāyono ātmā dravya chhe (arthāt guṇo ane paryāyonun svarūp – sattva dravya ja chhe, teo bhinna vastu nathī) [इति उपदेशः] em (jinendrano) upadesh chhe. 1. tattvataḥ = yathārtha svarūpe 2. atattva-abhinivesh = yathārtha vastusvarūpathī viparīt abhiprāy
Page 149 of 513
PDF/HTML Page 180 of 544
single page version
द्रव्याणि च गुणाश्च पर्यायाश्च अभिधेयभेदेऽप्यभिधानाभेदेन अर्थाः । तत्र गुण- पर्यायानिय्रति गुणपर्यायैरर्यन्त इति वा अर्था द्रव्याणि, द्रव्याण्याश्रयत्वेनेय्रति द्रव्यैराश्रय- भूतैरर्यन्त इति वा अर्था गुणाः, द्रव्याणि क्रमपरिणामेनेय्रति द्रव्यैः क्रमपरिणामेनार्यन्त इति वा अर्थाः पर्यायाः । यथा हि सुवर्णं पीततादीन् गुणान् कुण्डलादींश्च पर्यायानियर्ति तैरर्यमाणं वा अर्थो द्रव्यस्थानीयं, यथा च सुवर्णमाश्रयत्वेनेय्रति तेनाश्रयभूतेनार्यमाणा वा अर्थाः तथाहि — अत्रैव देहे निश्चयनयेन शुद्धबुद्धैकस्वभावः परमात्मास्ति । कस्माद्धेतोः । निर्विकारस्वसंवेदन- प्रत्यक्षत्वात् सुखादिवत् इति, तथैवान्येऽपि पदार्था यथासंभवमागमाभ्यासबलोत्पन्नप्रत्यक्षेणानुमानेन वा ज्ञायन्ते । ततो मोक्षार्थिना भव्येनागमाभ्यासः कर्तव्य इति तात्पर्यम् ।।८६।। अथ द्रव्यगुणपर्याया- णामर्थसंज्ञां कथयति — दव्वाणि गुणा तेसिं पज्जाया अट्ठसण्णया भणिया द्रव्याणि गुणास्तेषां द्रव्याणां पर्यायाश्च त्रयोऽप्यर्थसंज्ञया भणिताः कथिता अर्थसंज्ञा भवन्तीत्यर्थः । तेसु तेषु त्रिषु द्रव्यगुणपर्यायेषु मध्ये गुणपज्जयाणं अप्पा गुणपर्यायाणां संबंधी आत्मा स्वभावः । कः इति पृष्टे । दव्व त्ति उवदेसो द्रव्यमेव स्वभाव इत्युपदेशः, अथवा द्रव्यस्य कः स्वभाव इति पृष्टे गुणपर्यायाणामात्मा
ṭīkāḥ — dravyo, guṇo ane paryāyomān abhidheyabhed hovā chhatān abhidhānanā abhed vaḍe teo ‘artha’ chhe [arthāt dravyo, guṇo ane paryāyomān vāchyano bhed hovā chhatān vāchakamān bhed na rākhīe to ‘artha’ evā ek ja vāchak( – shabda)thī e traṇe oḷakhāy chhe]. temān (e dravyo, guṇo ne paryāyo madhye), jeo guṇone ane paryāyone pāme — prāpta kare — pahoñche chhe athavā jeo guṇo ane paryāyo vaḍe pamāy — prāpta karāy — pahoñchāy chhe evā *‘artho’ te dravyo chhe, jeo dravyone āshray tarīke pāme — prāpta kare — pahoñche chhe athavā jeo āshrayabhūt dravyo vaḍe pamāy — prāpta karāy — pahoñchāy chhe evā ‘artho’ te guṇo chhe, jeo dravyone kramapariṇāmathī pāme — prāpta kare — pahoñche chhe athavā jeo dravyo vaḍe kramapariṇāmathī (krame thatā pariṇāmane līdhe) pamāy — prāpta karāy — pahoñchāy chhe evā ‘artho’ te paryāyo chhe.
jem dravyasthānīy ( – dravya samān, dravyanā draṣhṭāntarūp) suvarṇa pīḷāsh vagere guṇone ane kuṇḍaḷ vagere paryāyone pāme — prāpta kare — pahoñche chhe athavā (suvarṇa) temanā vaḍe ( – pīḷāsh vagere guṇo ane kuṇḍaḷ vagere paryāyo vaḍe) pamāy — prāpta karāy — pahoñchāy chhe tethī dravyasthānīy suvarṇa ‘artha’ chhe, jem pīḷāsh vagere guṇo suvarṇane āshray tarīke pāme — prāpta kare — pahoñche chhe athavā (teo) āshrayabhūt suvarṇa vaḍe pamāy — prāpta karāy *‘ऋ’ dhātumānthī ‘अर्थ’ shabda banyo chhe. ‘ऋ’ eṭale pāmavun, prāpta karavun, pahoñchavun, javun. ‘अर्थ’ eṭale