फासो रसो य गंधो वण्णो सद्दो य पोग्गला होंति ।
इन्द्रियाणां हि स्पर्शरसगन्धवर्णप्रधानाः शब्दश्च ग्रहणयोग्याः पुद्गलाः । अथेन्द्रियैर्युग-
कतंभूतम् । इन्द्रियग्रहणयोग्यइन्द्रियग्रहणयोग्यम् । जाणदि वा तं ण जाणादि स्वावरणक्षयोपशमयोग्यं किमपि स्थूलं
जानाति, विशेषक्षयोपशमाभावात् सूक्ष्मं न जानातीति । अयमत्र भावार्थः — इन्द्रियज्ञानं यद्यपि
व्यवहारेण प्रत्यक्षं भण्यते, तथापि निश्चयेन केवलज्ञानापेक्षया परोक्षमेव । परोक्षं तु यावतांशेन सूक्ष्मार्थं
न जानाति तावतांशेन चित्तखेदकारणं भवति । खेदश्च दुःखं, ततो दुःखजनकत्वादिन्द्रियज्ञानं
हेयमिति ।।५५।। अथ चक्षुरादीन्द्रियज्ञानं रूपादिस्वविषयमपि युगपन्न जानाति तेन कारणेन हेयमिति
indriy, prakAsh Adi bAhya sAmagrIne shodhavArUp vyagratAne ( – asthiratAne) lIdhe atishay chanchaL – kShubdha chhe, alpa shaktivALun hovAthI khedakhinna chhe, par padArthone pariNamAvavAno abhiprAy karatun hovA chhatAn pagale pagale ThagAy chhe (kAraN ke par padArtho AtmAne AdhIn pariNamatA nathI); tethI paramArthe to te gnAn ‘agnAn’ nAmane ja yogya chhe. mATe te hey chhe. 55.
have, indriyo mAtra potAnA viShayomAn paN yugapad nahi pravartatI hovAthI indriyagnAn hey ja chhe em nakkI kare chhe —
anvayArtha — [स्पर्शः] sparsha, [रसः च] ras, [गन्धः] gandh, [वर्णः] varNa [शब्दः च] ane shabda — [ पुद्गलाः ] ke jeo pudgal chhe teo — [अक्षाणां भवन्ति] indriyonA viShayo chhe. [ तानि अक्षाणि ] (parantu) te indriyo [ तान् ] temane (paN) [ युगपद् ] yugapad [ न एव गृह्णन्ति ] grahatI ( – jANatI) nathI.
TIkA — *mukhya evAn sparsha -ras -gandh -varNa tathA shabda — ke jeo pudgal chhe
* sparsha, ras, gandh ane varNa — e pudgalanA mukhya guNo chhe. pra. 13