जं परदो विण्णाणं तं तु परोक्खं ति भणिदमट्ठेसु ।
यत्तु खलु परद्रव्यभूतादन्तःकरणादिन्द्रियात्परोपदेशादुपलब्धेः संस्कारादालोकादेर्वा प्रतिभासमयपरमज्योतिःकारणभूते स्वशुद्धात्मस्वरूपभावनासमुत्पन्नपरमाह्लादैकलक्षणसुखसंवित्त्याकार- परिणतिरूपे रागादिविकल्पोपाधिरहिते स्वसंवेदनज्ञाने भावना कर्तव्या इत्यभिप्रायः ।।५७।। अथ पुनरपि प्रकारान्तरेण प्रत्यक्षपरोक्षलक्षणं कथयति — जं परदो विण्णाणं तं तु परोक्खं ति भणिदं यत्परतः सकाशाद्विज्ञानं परिज्ञानं भवति तत्पुनः परोक्षमिति भणितम् । केषु विषयेषु । अट्ठेसु ज्ञेयपदार्थेषु । जदि
bhAvArtha — je sIdhun AtmA dvArA ja jANe chhe te gnAn pratyakSha chhe. indriyagnAn to paradravyarUp indriyo dvArA jANe chhe tethI te pratyakSha nathI. 57.
have parokSha ane pratyakShanAn lakShaN darshAve chhe —
anvayArtha — [परतः] par dvArA thatun [ यत् ] je [ अर्थेषु विज्ञानं ] padArtho sambandhI vignAn [ तत् तु] te to [परोक्षं इति भणितं] parokSha kahevAmAn Avyun chhe; [ यदि ] jo [ केवलेन जीवेन ] kevaL jIv vaDe ja [ ज्ञातं भवति हि ] jANavAmAn Ave [ प्रत्यक्षम् ] to te gnAn pratyakSha chhe.
TIkA — nimittapaNAne pAmelAn (arthAt nimittarUp banelAn) evAn je paradravya- bhUt 1antakaraN, indriy, 2paropadesh, 3upalabdhi, 4sanskAr ke 5prakAshAdik, temanA dvArA
100pravachanasAr[ bhagavAnashrIkundakund-
1. antakaraN = man
2. paropadesh = anyano upadesh
3. upalabdhi = gnAnAvaraNIy karmanA kShayopashamanA nimitte UpajelI padArthone jANavAnI shakti.
(A ‘labdha’shakti jyAre ‘upayukta’ thAy tyAre ja padArtha jaNAy.)
4. sanskAr = pUrve jANelA padArthonI dhAraNA
5. chakShuindriy dvArA rUpI padArthane jovAmAn prakAsh paN nimittarUp thAy chhe.