स्वभावप्रतिघाताभावहेतुकं हि सौख्यम् । आत्मनो हि दृशिज्ञप्ती स्वभावः, तयोर्लोका- लोकविस्तृतत्वेनार्थान्तगतत्वेन च स्वच्छन्दविजृम्भितत्वाद्भवति प्रतिघाताभावः । ततस्तद्धेतुकं सौख्यमभेदविवक्षायां केवलस्य स्वरूपम् । किंच केवलं सौख्यमेव; सर्वानिष्टप्रहाणात्, दिट्ठी लोकालोकयोर्विस्तृता दृष्टिः केवलदर्शनम् । णट्ठमणिट्ठं सव्वं अनिष्टं दुःखमज्ञानं च तत्सर्वं नष्टं । इट्ठं पुण जं हि तं लद्धं इष्टं पुनर्यद् ज्ञानं सुखं च हि स्फु टं तत्सर्वं लब्धमिति । तद्यथा – स्वभावप्रतिघाताभाव- हेतुकं सुखं भवति । स्वभावो हि केवलज्ञानदर्शनद्वयं, तयोः प्रतिघात आवरणद्वयं, तस्याभावः केवलिनां, ततः कारणात्स्वभावप्रतिघाताभावहेतुकमक्षयानन्तसुखं भवति । यतश्च परमानन्दैकलक्षण-
have pharIne paN ‘kevaL (arthAt kevaLagnAn) sukhasvarUp chhe’ em nirUpaN karatAn upasanhAr kare chhe —
anvayArtha — [ज्ञानं] gnAn [अर्थान्तगतं] padArthonA pArane pAmelun chhe [दृष्टिः] ane darshan [लोकालोकेषु विस्तृता] lokAlokamAn vistRut chhe; [सर्वं अनिष्टं] sarva aniShTa [नष्टं] nAsh pAmyun chhe [पुनः] ane [यत् तु] je [इष्टं] iShTa chhe [तत्] te sarva [लब्धं] prApta thayun chhe. (tethI kevaL arthAt kevaLagnAn sukhasvarUp chhe.)
TIkA — sukhanun kAraN svabhAvapratighAtano abhAv chhe. AtmAno svabhAv darshan- gnAn chhe; (kevaLadashAmAn) temanA ( – darshanagnAnanA) pratighAtano abhAv chhe, kAraN ke darshan lokAlokamAn vistRut hovAthI ane gnAn padArthonA pArane pAmelun hovAthI teo (darshan -gnAn) svachchhandapaNe ( – svatantratAthI, ankush vagar, koIthI dabAyA vinA) khIlelAn chhe. (Am darshanagnAnarUp svabhAvanA pratighAtano abhAv chhe) tethI svabhAvanA pratighAtano abhAv jenun kAraN chhe evun sukh abhedavivakShAmAn kevaLanun svarUp chhe.