पप्पा इट्ठे विसए फासेहिं समस्सिदे सहावेण ।
अस्य खल्वात्मनः सशरीरावस्थायामपि न शरीरं सुखसाधनतामापद्यमानं पश्यामः,
यतस्तदापि पीतोन्मत्तकरसैरिव प्रकृष्टमोहवशवर्तिभिरिन्द्रियैरिमेऽस्माकमिष्टा इति क्रमेण
विषयार्थं व्यापारो दृश्यते चेत्तत एव ज्ञायते दुःखमस्तीत्यभिप्रायः ।।६४।। एवं परमार्थेनेन्द्रियसुखस्य
दुःखस्थापनार्थं गाथाद्वयं गतम् । अथ मुक्तात्मनां शरीराभावेऽपि सुखमस्तीति ज्ञापनार्थं शरीरं सुख-
कारणं न स्यादिति व्यक्तीकरोति — पप्पा प्राप्य । कान् । इट्ठे विसए इष्टपञ्चेन्द्रियविषयान् । कथंभूतान् ।
ichchhArUpI dukhane lIdhe), maraN sudhInun jokham vahorIne paN kShaNik indriyaviShayomAn jhampalAve chhe. jo temane svabhAvathI ja dukh na hoy to viShayomAn rati ja na hovI joIe. jene sharIramAn garamInI baLatarAnun dukh naShTa thayun hoy tene ThanDakanA bAhya upachAramAn rati kem hoy? mATe parokShagnAnavALA jIvone dukh svAbhAvik ja chhe em nakkI thAy chhe. 64.
have, mukta AtmAnA sukhanI prasiddhi mATe, sharIr sukhanun sAdhan hovAnI vAtanun khanDan kare chhe (arthAt siddhabhagavAnane sharIr vinA paN sukh hoy chhe e vAt spaShTa samajAvavA mATe, sansArAvasthAmAn paN sharIr sukhanun – indriyasukhanun – sAdhan nathI em nakkI kare chhe) —
anvayArtha — [स्पर्शैः समाश्रितान्] sparshanAdik indriyo jemano Ashray kare chhe evA [इष्टान् विषयान्] iShTa viShayone [प्राप्य] pAmIne [स्वभावेन] (potAnA ashuddha) svabhAve [परिणममानः] pariNamato thako [आत्मा] AtmA [स्वयमेव] svayamev [सुखं] sukharUp ( – indriyasukharUp) thAy chhe, [देहः न भवति] deh sukharUp thato nathI.
TIkA — kharekhar A AtmAne sasharIr avasthAmAn paN sharIr sukhanun sAdhan thatun ame dekhatA – anubhavatA nathI; kAraN ke tyAre paN, jANe ke unmAdajanak madirA pIdhel hoy evI, 1prakRuShTa mohane vash vartanArI, ‘A (viShayo) amane iShTa chhe’ em karIne pra. 15
1. prakRuShTa = prabaL; atishay.