विषयानभिपतद्भिरसमीचीनवृत्तितामनुभवन्नुपरुद्धशक्तिसारेणापि ज्ञानदर्शनवीर्यात्मकेन निश्चय- कारणतामुपागतेन स्वभावेन परिणममानः स्वयमेवायमात्मा सुखतामापद्यते । शरीरं त्वचेतन- त्वादेव सुखत्वपरिणतेर्निश्चयकारणतामनुपगच्छन्न जातु सुखतामुपढौकत इति ।।६५।।
एगंतेण हि देहो सुहं ण देहिस्स कुणदि सग्गे वा ।
विसयवसेण दु सोक्खं दुक्खं वा हवदि सयमादा ।।६६।।
फासेहिं समस्सिदे स्पर्शनादीन्द्रियरहितशुद्धात्मतत्त्वविलक्षणैः स्पर्शनादिभिरिन्द्रियैः समाश्रितान् सम्यक्
प्राप्यान् ग्राह्यान्, इत्थंभूतान् विषयान् प्राप्य । स कः । अप्पा आत्मा कर्ता । किंविशिष्टः । सहावेण
परिणममाणो अनन्तसुखोपादानभूतशुद्धात्मस्वभावविपरीतेनाशुद्धसुखोपादानभूतेनाशुद्धात्मस्वभावेन
परिणममानः । इत्थंभूतः सन् सयमेव सुहं स्वयमेवेन्द्रियसुखं भवति परिणमति । ण हवदि देहो देहः
viShayo taraph dhasatI indriyo vaDe 1asamIchIn -pariNatipaNun anubhavato hovAthI, 2jenI shaktinI utkRuShTatA ( – param shuddhatA) rokAI gaI chhe evA paN (potAnA) gnAnadarshan- vIryAtmak svabhAve — ke je (sukhanA) nishchay -kAraNarUp chhe — pariNamato thako svayamev A AtmA sukhapaNAne pAme chhe ( – sukharUp thAy chhe); ane sharIr to achetan ja hovAthI sukhatvapariNatinun nishchay -kAraN nahi thatun thakun jarAy sukhapaNAne pAmatun nathI.
bhAvArtha — sasharIr avasthAmAn paN AtmA ja sukharUp ( – indriyasukharUp) pariNatie pariName chhe, deh nahi; tethI tyAre paN ( – sasharIr avasthAmAn paN) sukhanun nishchay kAraN AtmA ja chhe arthAt indriyasukhanun paN vAstavik kAraN AtmAno ja ashuddha svabhAv chhe. ashuddha svabhAve pariNamato AtmA ja svayamev indriyasukharUp thAy chhe. temAn deh kAraN nathI; kAraN ke sukharUp pariNati ane deh taddan bhinna hovAne lIdhe sukhane ane dehane nishchayathI kAryakAraNapaNun bilakul nathI. 65.
have A ja vAtane draDh kare chhe —
114pravachanasAr[ bhagavAnashrIkundakund-
1. asamIchIn = asamyak; aThIk; ayogya.
2. indriyasukharUpe pariNamanAr AtmAne gnAnadarshanavIryAtmak svabhAvanI utkRuShTa shakti rokAI gaI chhe
arthAt svabhAv ashuddha thayo chhe.