अथ क्रमेणास्तित्वं द्विविधमभिदधाति; स्वरूपास्तित्वं सादृश्यास्तित्वं चेति । तत्रेदं स्वरूपास्तित्वाभिधानम् —
अस्तित्वं हि किल द्रव्यस्य स्वभावः, तत्पुनरन्यसाधननिरपेक्षत्वादनाद्यनन्ततया- हेतुकयैकरूपया वृत्त्या नित्यप्रवृत्तत्वाद्विभावधर्मवैलक्षण्याच्च भावभाववद्भावान्नानात्वेऽपि परिणमति, तथा सर्वद्रव्याणीत्यभिप्रायः ।।९५।। एवं नमस्कारगाथा द्रव्यगुणपर्यायकथनगाथा स्वसमयपरसमयनिरूपणगाथा सत्तादिलक्षणत्रयसूचनगाथा चेति स्वतन्त्रगाथाचतुष्टयेन पीठिकाभिधानं प्रथमस्थलं गतम् । अथ प्रथमं तावत्स्वरूपास्तित्वं प्रतिपादयति — सहावो हि स्वभावः स्वरूपं भवति हि स्वभावः स्वरूपं भवति हि स्फु टम् । कः कर्ता । सब्भावो सद्भावः शुद्धसत्ता शुद्धास्तित्वम् । कस्य स्वभावो भवति । दव्वस्स मुक्तात्मद्रव्यस्य । तच्च स्वरूपास्तित्वं यथा मुक्तात्मनः सकाशात्पृथग्भूतानां पुद्गलादिपञ्चद्रव्याणां
have anukrame astitva be prakAranun kahe chhe svarUp -astitva ane sAdrashya -astitva. temAn A svarUp -astitvanun kathan chhe —
anvayArtha — [सर्वकालं] sarva kALe [गुणैः] guNo tathA [चित्रैः स्वकपर्ययैः] anek prakAranA potAnA paryAyo vaDe [उत्पादव्ययध्रुवत्वैः] tem ja utpAd -vyay -dhrauvya vaDe [द्रव्यस्य सद्भावः] dravyanun je astitva, [हि] te kharekhar [स्वभावः] svabhAv chhe.
TIkA — astitva kharekhar dravyano svabhAv chhe. ane te (astitva) anya sAdhanathI 1nirapekSha hovAne lIdhe anAdi -anant hovAthI tathA 2ahetuk ekarUp 3vRuttie sadAy pravartatun hovAne lIdhe vibhAvadharmathI vilakShaN hovAthI, 4bhAv ane bhAvavAnpaNAne lIdhe anekapaNun 1. astitva anya sAdhananI apekShA vinAnun — svayamsiddha chhe tethI anAdi -anant chhe. 2. ahetuk = akAraN; jenun koi kAraN nathI evI. 3. vRutti = vartan; vartavun te; pariNati. ( akAraNik ekarUp pariNatie sadAkAL pariNamatun hovAthI
astitva vibhAvadharmathI judA lakShaNavALun chhe.) 4. astitva te (dravyano) bhAv chhe ane dravya te bhAvavAn (bhAvavALun) chhe.