अथ सर्वथाऽभावलक्षणत्वमतद्भावस्य निषेधयति — जं दव्वं तं ण गुणो जो वि गुणो सो ण तच्चमत्थादो ।
वाच्यो न भवति केवलज्ञानादिगुणो वा सिद्धपर्यायो वा, मुक्तजीवकेवलज्ञानादिगुणसिद्धपर्यायशब्दैश्च शुद्धसत्तागुणो वाच्यो न भवति । इत्येवं परस्परं प्रदेशाभेदेऽपि योऽसौ संज्ञादिभेदः स तस्य पूर्वोक्तलक्षणतद्भावस्याभावस्तदभावो भण्यते । स च तदभावः पुनरपि किं भण्यते । अतद्भावः संज्ञा- लक्षणप्रयोजनादिभेद इत्यर्थः । यथात्र शुद्धात्मनि शुद्धसत्तागुणेन सहाभेदः स्थापितस्तथा यथासंभवं सर्वद्रव्येषु ज्ञातव्य इत्यभिप्रायः ।।१०७।। अथ गुणगुणिनोः प्रदेशभेदनिषेधेन तमेव संज्ञादि- भेदरूपमतद्भावं दृढयति — जं दव्वं तं ण गुणो यद्द्रव्यं स न गुणः, यन्मुक्तजीवद्रव्यं स शुद्धः सन् गुणो न भवति । मुक्तजीवद्रव्यशब्देन शुद्धसत्तागुणो वाच्यो न भवतीत्यर्थः । जो वि गुणो सो ण तच्चमत्थादो
A rIte A gAthAmAn sattAnun udAharaN laIne atadbhAvane spaShTa rIte samajAvyo. (ahIn eTalun visheSh chhe ke je sattAguN viShe kahyun te anya guNo viShe paN yogya rIte samajavun. jem ke — sattAguNanI mAphak, ek AtmAnA puruShArthaguNane ‘puruShArthI Atmadravya,’ ‘puruShArthI gnAnAdiguN’ ane ‘puruShArthI siddhatvAdiparyAy’ — em vistArI shakAy chhe. abhinna pradesho hovAne lIdhe Am vistAr karavAmAn Ave chhe, chhatAn sangnA – lakShaN – prayojanAdi bhed hovAne lIdhe puruShArthaguNane tathA Atmadravyane, gnAnAdi anyaguNane ke siddhatvAdiparyAyane atadbhAv chhe ke je atadbhAv temanAmAn anyatvanun kAraN chhe.) 107.
have sarvathA abhAv te atadbhAvanun lakShaN hovAno niShedh kare chhe –
– Ane atatpaNun jANavun, na abhAvane; bhAkhyun jine.108.
anvayArtha — [अर्थात्] svarUp -apekShAe [यद् द्रव्यं] je dravya chhe [तत् न गुणः] te guN nathI [यः अपि गुणः] ane je guN chhe [सः न तत्त्वं] te dravya nathI; — [एषः हि अतद्भावः] A atadbhAv chhe; [न एव अभावः] sarvathA abhAv te atadbhAv nathI; [इति निर्दिष्टः] Am (jinendra dvArA) darshAvavAmAn Avyun chhe.
210pravachanasAr[ bhagavAnashrIkundakund-