आत्मनो हि परद्रव्यसंयोगकारणमुपयोगविशेषः । उपयोगो हि तावदात्मनः स्वभाव- श्चैतन्यानुविधायिपरिणामत्वात् । स तु ज्ञानं दर्शनं च, साकारनिराकारत्वेनोभयरूपत्वा- च्चैतन्यस्य । अथायमुपयोगो द्वेधा विशिष्यते शुद्धाशुद्धत्वेन । तत्र शुद्धो निरुपरागः, अशुद्धः सोपरागः । स तु विशुद्धिसंक्लेशरूपत्वेन द्वैविध्यादुपरागस्य द्विविधः शुभोऽशुभश्च ।।१५५।। अथात्र क उपयोगः परद्रव्यसंयोगकारणमित्यावेदयति — उवओगो जदि हि सुहो पुण्णं जीवस्स संचयं जादि ।
असुहो वा तध पावं तेसिमभावे ण चयमत्थि ।।१५६।। द्वेषमोहरूपश्चाशुभः । वा वा शब्देन शुभाशुभानुरागरहितत्वेन शुद्धः । उवओगो अप्पणो हवदि इत्थं- भूतस्त्रिलक्षण उपयोग आत्मनः संबन्धी भवतीत्यर्थः ।।१५५।। अथोपयोगस्तावन्नरनारकादिपर्याय- कारणभूतस्य कर्मरूपस्य परद्रव्यस्य संयोगकारणं भवति । तावदिदानीं कस्य कर्मणः क उपयोगः कारणं
TIkA — kharekhar AtmAne paradravyanA sanyoganun kAraN *upayogavisheSh chhe. pratham to upayog kharekhar AtmAno svabhAv chhe kAraN ke te chaitanya -anuvidhAyI pariNAm chhe (arthAt upayog chaitanyane anusarIne thato pariNAm chhe). ane te (upayog) gnAn ne darshan chhe, kAraN ke chaitanya 1sAkAr ne 2nirAkAr em ubhayarUp chhe. have A upayoganA shuddha ane ashuddha evA be bhed pADavAmAn Ave chhe. temAn, shuddha upayog niruparAg (-nirvikAr) chhe; ashuddha upayog soparAg (-savikAr) chhe. ane te ashuddha upayog shubh ane ashubh em be prakArano chhe, kAraN ke uparAg vishuddhirUp ane sanklesharUp em be prakArano chhe (arthAt vikAr mandakaShAyarUp ane tIvrakaShAyarUp em be prakArano chhe).
bhAvArtha — AtmA upayogasvarUp chhe. pratham to upayoganA be bhed chhe shuddha ane ashuddha. pAchhA ashuddha upayoganA be bhed chhe shubh ane ashubh. 155.
have AmAn kayo upayog paradravyanA sanyoganun kAraN chhe te kahe chhe —
*upayogavisheSh = upayogano bhed; upayogano prakAr; amuk prakArano upayog. (ashuddha upayog
paradravyanA sanyoganun kAraN chhe em 156mI gAthAmAn kaheshe.)
1. sAkAr = AkArovALun; bhedovALun; savikalpa; visheSh.
2. nirAkAr = AkAro vinAnun; bhedo vinAnun; nirvikalpa; sAmAnya.