आत्मनो हि रसरूपगन्धगुणाभावस्वभावत्वात्स्पर्शगुणव्यक्त्यभावस्वभावत्वात् शब्द- पर्यायाभावस्वभावत्वात्तथा तन्मूलादलिङ्गग्राह्यत्वात्सर्वसंस्थानाभावस्वभावत्वाच्च पुद्गलद्रव्य- विभागसाधनमरसत्वमरूपत्वमगन्धत्वमव्यक्त त्वमशब्दत्वमलिङ्गग्राह्यत्वमसंस्थानत्वं चास्ति । सकल- पुद्गलापुद्गलाजीवद्रव्यविभागसाधनं तु चेतनागुणत्वमस्ति । तदेव च तस्य स्वजीव- द्रव्यमात्राश्रितत्वेन स्वलक्षणतां बिभ्राणं शेषद्रव्यान्तरविभागं साधयति । अलिङ्गग्राह्य इति वक्तव्ये यदलिङ्गग्रहणमित्युक्तं तद्बहुतरार्थप्रतिपत्तये । तथाहि — न लिंगैरिन्द्रियैर्ग्राहकतामा- मुख्यतया द्वितीयविशेषान्तराधिकारः समाप्तः । अथैकोनविंशतिगाथापर्यन्तं जीवस्य पुद्गलेन सह बन्ध- मुख्यतया व्याख्यानं करोति, तत्र षट्स्थलानि भवन्ति । तेष्वादौ ‘अरसमरूवं’ इत्यादि शुद्धजीव- व्याख्यानेन गाथैका, ‘मुत्तो रूवादि’ इत्यादिपूर्वपक्षपरिहारमुख्यतया गाथाद्वयमिति प्रथमस्थले गाथात्रयम् । तदनन्तरं भावबन्धमुख्यत्वेन ‘उवओगमओ’ इत्यादि गाथाद्वयम् । अथ परस्परं द्वयोः पुद्गलयोः बन्धो, जीवस्य रागादिपरिणामेन सह बन्धो, जीवपुद्गलयोर्बन्धश्चेति त्रिविधबन्धमुख्यत्वेन
anvayArtha — [जीवम्] jIvane [अरसम्] aras, [अरूपम्] arUp, [अगन्धम्] agandh, [अव्यक्तं] avyakta, [चेतनागुणम्] chetanAguNavALo, [अशब्दम्] ashabda, [अलिंगग्रहणम्] alingagrahaN (lingathI agrAhya) ane [अनिर्दिष्टसंस्थानम्] jene koI sansthAn kahyun nathI evo [जानीहि] jAN.
TIkA – AtmA (1) rasaguNanA abhAvarUp svabhAvavALo hovAthI, (2) rUpaguNanA abhAvarUp svabhAvavALo hovAthI, (3) gandhaguNanA abhAvarUp svabhAvavALo hovAthI, (4) sparshaguNarUp vyaktatAnA abhAvarUp svabhAvavALo hovAthI, (5) shabdaparyAyanA abhAvarUp svabhAvavALo hovAthI, tathA (6) te badhAnne kAraNe ( arthAt ras -rUp -gandh vagerenA abhAvarUp svabhAvane kAraNe) ling vaDe agrAhya hovAthI ane (7) sarva sansthAnonA abhAvarUp svabhAvavALo hovAthI, AtmAne pudgaladravyathI vibhAganA sAdhanabhUt (1) arasapaNun, (2) arUpapaNun, (3) agandhapaNun, (4) avyaktapaNun, (5) ashabdapaNun, (6) alingagrAhyapaNun ane (7) asansthAnapaNun chhe. pudgal tem ja apudgal evAn samasta ajIvadravyothI vibhAganun sAdhan to chetanAguNamayapaNun chhe; ane te ja, mAtra svajIvadravyAshrit hovAthI svalakShaNapaNun dharatun thakun, AtmAno sheSh anyadravyothI vibhAg sAdhe chhe.
‘alingagrAhya’ em kahevAnun chhe tyAn je ‘alingagrahaN’ em kahyun chhe te ghaNA arthonI pratipatti (prApti, pratipAdan) karavA mATe chhe. te A pramANe