अत्र श्रामण्यपर्यायसहकारिकारणत्वेनाप्रतिषिध्यमानेऽत्यन्तमुपात्तदेहेऽपि परद्रव्यत्वात् परिग्रहोऽयं न नामानुग्रहार्हः किन्तूपेक्ष्य एवेत्यप्रतिकर्मत्वमुपदिष्टवन्तो भगवन्तोऽर्हद्देवाः । अथ तत्र शुद्धात्मतत्त्वोपलम्भसम्भावनरसिकस्य पुंसः शेषोऽन्योऽनुपात्तः परिग्रहो वराकः किं नाम स्यादिति व्यक्त एव हि तेषामाकूतः । अतोऽवधार्यते उत्सर्ग एव वस्तुधर्मो, न पुनरपवादः । इदमत्र तात्पर्यं, वस्तुधर्मत्वात्परमनैर्ग्रन्थ्यमेवावलम्ब्यम् ।।२२४।। णिप्पडिकम्मत्तमुद्दिट्ठा निःप्रतिकर्मत्वमुपदिष्टवन्तः । शुद्धोपयोगलक्षणपरमोपेक्षासंयमबलेन देहेऽपि निःप्रतिकारित्वं कथितवन्त इति। ततो ज्ञायते मोक्षसुखाभिलाषिणां निश्चयेन देहादिसर्वसङ्गपरित्याग एवोचितोऽन्यस्तूपचार एवेति ।।२२४।। एवमपवादव्याख्यानरूपेण द्वितीयस्थले गाथात्रयं गतम् । अथैकादशगाथापर्यन्तं स्त्रीनिर्वाणनिराकरणमुख्यत्वेन व्याख्यानं करोति । तद्यथा — श्वेताम्बरमतानुसारी शिष्यः पूर्वपक्षं करोति —
anvayArtha — [अथ] jo [जिनवरेन्द्राः] jinavarendroe [अपुनर्भवकामिनः] mokShanA abhilAShIne, [सङ्गः इति] ‘deh parigrah chhe’ em kahIne, [देहे अपि] dehamAn paN [अप्रतिकर्मत्वम्] apratikarmapaNun (sanskArarahitapaNun) [उद्दिष्टवन्तः] upadeshyun chhe, to pachhI [किं किञ्चनम् इति तर्कः] temano evo Ashay chhe ke tene anya parigrah to shAno hoy?
TIkA — ahIn, shrAmaNyaparyAyanun sahakArI kAraN hovAthI jeno niShedh karavAmAn Avyo nathI evA atyant 1upAtta dehamAn paN, ‘A (deh) paradravya hovAthI parigrah chhe, kharekhar te anugrahayogya nathI paN upekShAyogya ja chhe’ em kahIne, bhagavant arhantadevoe apratikarmapaNun upadeshyun chhe; to pachhI tyAn shuddhAtmatattvanI upalabdhinI sambhAvanAnA rasik puruShane sheSh anya 2anupAtta parigrah bichAro shAno hoy — evo temano ( – arhantadevono) Ashay vyakta ja chhe. AthI nakkI thAy chhe ke — utsarga ja vastudharma chhe, apavAd nahi.
A ahIn tAtparya chhe ke vastudharma hovAthI param nirgranthapaNun ja avalambavAyogya chhe. 224.
410pravachanasAr[ bhagavAnashrIkundakund-
1. upAtta = prApta; maLelo. 2. anupAtta = aprApta