मन्यद्भैक्षं चरन्ति, ते किलाहरन्तोऽप्यनाहरन्त इव युक्ताहारत्वेन स्वभावपरभावप्रत्यय- बन्धाभावात्साक्षादनाहारा एव भवन्ति । एवं स्वयमविहारस्वभावत्वात्समितिशुद्धविहारत्वाच्च युक्तविहारः साक्षादविहार एव स्यात् इत्यनुक्तमपि गम्येतेति ।।२२७।।
केवलदेहो समणो देहे ण मम त्ति रहिदपरिकम्मो ।
एषणमाहाराकाङ्क्षा यस्य स भवत्यनेषणः, तं पि तवो तस्य तदेव निश्चयेन निराहारात्मभावना-
रूपमुपवासलक्षणं तपः, तप्पडिच्छगा समणा तत्प्रत्येषकाः श्रमणाः, तन्निश्चयोपवासलक्षणं तपः
प्रतीच्छन्ति तत्प्रत्येषकाः श्रमणाः । पुनरपि किं येषाम् । अण्णं निजपरमात्मतत्त्वादन्यद्भिन्नं हेयम् ।
किम् । अणेसणं अन्नस्याहारस्यैषणं वाच्छा अन्नैषणम् । कथंभूतम् । भिक्खं भिक्षायां भवं भैक्ष्यं । अध
अथ अहो, ते समणा अणाहारा ते अनशनादिगुणविशिष्टाः श्रमणा आहारग्रहणेऽप्यनाहारा भवन्ति । तथैव
च निःक्रियपरमात्मानं ये भावयन्ति, पञ्चसमितिसहिता विहरन्ति च, ते विहारेऽप्यविहारा भवन्तीत्यर्थः ।।२२७।। अथ तदेवानाहारकत्वं प्रकारान्तरेण प्राह – केवलदेहो केवलदेहोऽन्यपरिग्रहरहितो
AhAr karatA hovA chhatAn AhAr na karatA hoy evA hovAthI sAkShAt anAhArI ja chhe, kAraN ke yuktAhArIpaNAne lIdhe temane svabhAv tem ja parabhAvanA nimitte bandh thato nathI.
e pramANe (jem yuktAhArI sAkShAt anAhArI ja chhe em kahevAmAn Avyun te pramANe), (1) svayam avihArasvabhAvI hovAthI ane (2) samitishuddha ( – IryAsamiti vaDe shuddha evA) vihAravALo hovAthI yuktavihArI ( – yuktavihAravALo shramaN) sAkShAt avihArI ja chhe — em, anukta hovA chhatAn paN ( – gAthAmAn nahi kahyun hovA chhatAn paN), samajavun. 227.
have, (shramaNane) yuktAhArIpaNun kaI rIte siddha thAy chhe te upadeshe chhe —
anvayArtha — [केवलदेहः श्रमणः] kevaLadehI shramaNe ( – jene mAtra deharUp parigrah ja varte chhe evA munie) [देहे] dehamAn paN [न मम इति] ‘mAro nathI’ em samajIne [रहित-