शुभोपयोगिनो मिथ्यात्वविषयकषायरूपाशुभास्रवनिरोधेऽपि पुण्यास्रवसहिता इति भावः ।।२४५।। अथ शुभोपयोगिश्रमणानां लक्षणमाख्याति — सा सुहजुत्ता भवे चरिया सा चर्या शुभयुक्ता भवेत् । कस्य । तपोधनस्य । कथंभूतस्य । समस्तरागादिविकल्परहितपरमसमाधौ स्थातुमशक्यस्य । यदि किम् । विज्जदि जदि विद्यते यदि चेत् । क्व । सामण्णे श्रामण्ये चारित्रे । किं विद्यते । अरहंतादिसु भत्ती अनन्त- ज्ञानादिगुणयुक्तेष्वर्हत्सिद्धेषु गुणानुरागयुक्ता भक्तिः । वच्छलदा वत्सलस्य भावो वत्सलता वात्सल्यं विनयोऽनुकूलवृत्तिः । केषु विषये । पवयणाभिजुत्तेसु प्रवचनाभियुक्तेषु । प्रवचनशब्देनात्रागमो भण्यते, ja chhe. ane Am hovAthI ja shuddhopayogIonI sAthe Amane (shubhopayogIone) bhegA levAmAn ( – varNavavAmAn) AvatA nathI, mAtra pAchhaLathI (gauN tarIke) ja levAmAn Ave chhe.
bhAvArtha — paramAgamamAn em kahyun chhe ke shuddhopayogIo shramaN chhe ane shubhopayogIo paN gauNapaNe shramaN chhe. jem nishchayathI shuddhabuddha -ekasvabhAvI siddha jIvo ja jIv kahevAy chhe ane vyavahArathI chaturgatipariNat ashuddha jIvo paN jIv kahevAy chhe, tem shramaNapaNe shuddhopayogI jIvonun mukhyapaNun chhe ane shubhopayogI jIvonun gauNapaNun chhe; kAraN ke shuddhopayogIo nijashuddhAtmabhAvanAnA baLathI samasta shubhAshubh sankalpavikalpa rahit hovAthI nirAsrav ja chhe ane shubhopayogIone mithyAtvaviShayakaShAyarUp ashubh Asravano nirodh hovA chhatAn teo puNyAsrav sahit chhe. 245.
— e hoy jo shrAmaNyamAn, to charaN te shubhayukta chhe. 246.
anvayArtha — [श्रामण्ये] shrAmaNyamAn [यदि] jo [अर्हदादिषु भक्तिः] arhantAdik pratye bhakti tathA [प्रवचनाभियुक्तेषु वत्सलता] pravachanarat jIvo pratye vatsalatA [विद्यते] vartatI hoy to [सा] te [शुभयुक्ता चर्या] shubhayukta charyA (shubhopayogI chAritra) [भवेत्] chhe.