सकलसङ्गसंन्यासात्मनि श्रामण्ये सत्यपि कषायलवावेशवशात् स्वयं शुद्धात्मवृत्ति- मात्रेणावस्थातुमशक्तस्य, परेषु शुद्धात्मवृत्तिमात्रेणावस्थितेष्वर्हदादिषु, शुद्धात्मवृत्तिमात्रावस्थिति- प्रतिपादकेषु प्रवचनाभियुक्तेषु च भक्त्या वत्सलतया च प्रचलितस्य, तावन्मात्रराग- प्रवर्तितपरद्रव्यप्रवृत्तिसंवलितशुद्धात्मवृत्तेः, शुभोपयोगि चारित्रं स्यात् । अतः शुभोपयोगि- श्रमणानां शुद्धात्मानुरागयोगिचारित्रत्वलक्षणम् ।।२४६।।
संघो वा, तेन प्रवचनेनाभियुक्ताः प्रवचनाभियुक्ता आचार्योपाध्यायसाधवस्तेष्विति । एतदुक्तं भवति — स्वयं शुद्धोपयोगलक्षणे परमसामायिके स्थातुमसमर्थस्यान्येषु शुद्धोपयोगफलभूतकेवलज्ञानेन परिणतेषु, तथैव शुद्धोपयोगाराधकेषु च यासौ भक्तिस्तच्छुभोपयोगिश्रमणानां लक्षणमिति ।।२४६।। अथ शुभोपयोगिनां शुभप्रवृत्तिं दर्शयति — ण णिंदिदा नैव निषिद्धा । क्व । रागचरियम्हि शुभरागचर्यायां
TIkA — sakaL sanganA sannyAsasvarUp shrAmaNya hovA chhatAn paN +kaShAyalavanA Aveshane vash kevaL shuddhAtmapariNatirUpe rahevAne pote ashakta chhe evo je shramaN, par evA je (1) kevaL shuddhAtmapariNatirUpe rahelA arhantAdik tathA (2) kevaL shuddhAtmapariNatirUpe rahevAnun pratipAdan karanAr pravachanarat jIvo temanA pratye (1) bhakti tathA (2) vatsalatA vaDe chanchaL chhe, te shramaNane, mAtra teTalA rAg vaDe pravartatI paradravyapravRutti sAthe shuddhAtmapariNati milit hovAne lIdhe, shubhopayogI chAritra chhe.
AthI (em kahyun ke) shuddha AtmAnA anurAgayukta chAritra shubhopayogI shramaNonun lakShaN chhe.
bhAvArtha — ekalI shuddhAtmapariNatirUpe rahevAne asamartha hovAne lIdhe je shramaN, par evA arhantAdik pratye bhaktithI tathA par evA AgamaparAyaN jIvo pratye vAtsalyathI chanchaL (asthir) chhe, te shramaNane shubhopayogI chAritra chhe, kAraN ke shuddhAtmapariNati paradravyapravRutti (paradravyamAn pravRutti) sAthe maLelI chhe arthAt shubh bhAv sAthe mishrit chhe. 246.