न्योन्यवृत्तिमन्तरेणापि विश्वज्ञेयाकारग्रहणसमर्पणप्रवणाः ।।२८।।
अथार्थेष्ववृत्तस्यापि ज्ञानिनस्तद्वृत्तिसाधकं शक्तिवैचित्र्यमुद्योतयति — ण पविट्ठो णाविट्ठो णाणी णेयेसु रूवमिव चक्खू ।
जाणदि पस्सदि णियदं अक्खातीदो जगमसेसं ।।२९।।
तथाहि ---यथा रूपिद्रव्याणि चक्षुषा सह परस्परं संबन्धाभावेऽपि स्वाकारसमर्पणे समर्थानि, चक्षूंषि च तदाकारग्रहणे समर्थानि भवन्ति, तथा त्रैलोक्योदरविवरवर्तिपदार्थाः कालत्रयपर्यायपरिणता ज्ञानेन सह परस्परप्रदेशसंसर्गाभावेऽपि स्वकीयाकारसमर्पणे समर्था भवन्ति, अखण्डैकप्रतिभासमयं केवलज्ञानं तु तदाकारग्रहणे समर्थमिति भावार्थः ।।२८।। अथ ज्ञानी ज्ञेयपदार्थेषु निश्चयनयेनाप्रविष्टोऽपि व्यवहारेण प्रविष्ट इव प्रतिभातीति शक्तिवैचित्र्यं दर्शयति ---ण पविट्ठो निश्चयनयेन न प्रविष्टः, णाविट्ठो व्यवहारेण
च नाप्रविष्टः किंतु प्रविष्ट एव । स कः कर्ता । णाणी ज्ञानी । केषु मध्ये । णेयेसु ज्ञेयपदार्थेषु । किमिव ।
रूवमिव चक्खू रूपविषये चक्षुरिव । एवंभूतस्सन् किं करोति । जाणदि पस्सदि जानाति पश्यति च । णियदं
निश्चितं संशयरहितं । किंविशिष्टः सन् । अक्खातीदो अक्षातीतः । किं जानाति पश्यति । जगमसेसं
shakAy chhe; netra ane rUpI padArthonI jem.) jem netro ane temanA viShayabhUt rUpI dravyo paraspar pravesh vinA paN gneyAkArone grahavAnA ane arpavAnA svabhAvavALAn chhe, tem AtmA ane padArtho ekabIjAmAn vartyA vinA paN samasta gneyAkArone grahavAnA ane arpavAnA svabhAvavALA chhe. (jevI rIte Ankh rUpI padArthomAn praveshatI nathI ane rUpI padArtho AnkhamAn praveshatA nathI topaN Ankh rUpI padArthonA gneyAkArone grahaN karavAnA — jANavAnA — svabhAvavALI chhe ane rUpI padArtho potAnA gneyAkArone arpavAnA — jaNAvavAnA — svabhAvavALA chhe, tevI rIte AtmA padArthomAn praveshato nathI ane padArtho AtmAmAn praveshatA nathI topaN AtmA padArthonA samasta gneyAkArone grahaN karavAnA — jANavAnA — svabhAvavALo chhe ane padArtho potAnA samasta gneyAkArone arpavAnA — jaNAvavAnA — svabhAvavALA chhe.) 28.
have AtmA padArthomAn nahi vartato hovA chhatAn jenAthI (je shaktivaichitryathI) tene padArthomAn vartavun siddha thAy chhe te shaktivaichitryane prakAshe (-darshAve) chhe —
48pravachanasAr[ bhagavAnashrIkundakund-