संचेतयमानो मोहरागद्वेषपरिणतत्वात् ज्ञेयार्थपरिणमनलक्षणया क्रियया युज्यते । तत एव च क्रियाफलभूतं बन्धमनुभवति । अतो मोहोदयात् क्रियाक्रियाफले, न तु ज्ञानात् ।।४३।।
ज्ञानावरणादिमूलोत्तरकर्मप्रकृतिभेदाः जिनवरवृषभैर्नियत्या स्वभावेन भणिताः, किंतु स्वकीय- शुभाशुभफलं दत्वा गच्छन्ति, न च रागादिपरिणामरहिताः सन्तो बन्धं कुर्वन्ति । तर्हि कथं बन्धं करोति जीवः इति चेत् । तेसु विमूढो रत्तो दुट्ठो वा बन्धमणुभवदि तेषु उदयागतेषु सत्सु कर्मांशेषु
मोहरागद्वेषविलक्षणनिजशुद्धात्मतत्त्वभावनारहितः सन् यो विशेषेण मूढो रक्तो दुष्टो वा भवति सः केवलज्ञानाद्यनन्तगुणव्यक्तिलक्षणमोक्षाद्विलक्षणं प्रकृतिस्थित्यनुभागप्रदेशभेदभिन्नं बन्धमनुभवति । ततः स्थितमेतत् ज्ञानं बन्धकारणं न भवति कर्मोदयोऽपि, किंतु रागादयो बन्धकारणमिति ।।४३।। अथ
केवलिनां रागाद्यभावाद्धर्मोपदेशादयोऽपि बन्धकारणं न भवन्तीति कथयति ---ठाणणिसेज्जविहारा धम्मुवदेसो य स्थानमूर्ध्वस्थितिर्निषद्या चासनं श्रीविहारो धर्मोपदेशश्च णियदयो एते व्यापारा नियतयः स्वभावा
te sansārī, te udayagat karmānshonī hayātīmān, chetatān -jāṇatān -anubhavatān, moh -rāg -dveṣhamān pariṇat thavāthī gney padārthomān pariṇaman jenun lakṣhaṇ chhe evī (gneyārthapariṇamanasvarūp) kriyā sāthe joḍāy chhe; ane tethī ja kriyāphaḷabhūt bandhane anubhave chhe. āthī (em kahyun ke) mohanā udayathī (arthāt mohanā udayamān joḍāvānā kāraṇe) kriyā ne kriyāphaḷ thāy chhe, gnānathī nahi.
bhāvārthaḥ — sansārī sarva jīvone karmano uday chhe, parantu te uday bandhanun kāraṇ nathī. jo karmanimittak iṣhṭa -aniṣhṭa bhāvomān jīv rāgī -dveṣhī -mohī thaī pariṇame to bandh thāy chhe. āthī e vāt siddha thaī ke gnān, udayaprāpta paudgalik karmo ke karmanā udayathī utpanna dehādinī kriyāo bandhanun kāraṇ nathī, bandhanān kāraṇ kevaḷ rāg -dveṣh -mohabhāvo chhe. māṭe te bhāvo sarva prakāre tyāgavāyogya chhe. 43.
have kevaḷībhagavantone kriyā paṇ kriyāphaḷ ( – bandh) utpanna karatī nathī em upadeshe chheḥ —